Pätnásť rokov si myslela, že jej syn je mŕtvy. A potom sa na jej dvore zjavil otrhaný muž, ktorý tvrdil, že bol len v zajatí a nikdy nezomrel - a žiadal späť svoje právo usadnúť na trón ako kráľ Olaf.
Za normálnych okolností by si kráľovná Margrete nič viac želať nemohla. No práve v tom čase sa jej podarilo vytvoriť úniu medzi Dánskom, Švédskom a Nórskom a dokonca aj vybaviť pakt o neútočení s Anglickom. Keby na tróne nastala zmena, ťažko vytúžený a ťažko vybojovaný mier by ohrozila.
Muža však ignorovať nemohla. Ak by ho nevyhlásila za syna, musela by ho ako podvodníka popraviť.
Tento príbeh zo 14. storočia dodnes fascinuje historikov, je v ňom veľa tajomstiev, ktoré stále nerozlúskli. Dánska filmárka Charlotte Sieling, ktorá režírovala aj seriály Most, Borgen či Homeland, k nemu pristúpila ako k veľkej dráme, ktorá pripomína mocenské hry zo súčasnej politickej scény.
Jej film Margrete - kráľovná severu otvára populárnu prehliadku škandinávskeho filmu Scandi.
Rozprávate veľký príbeh zo 14. storočia, ktorý navždy poznamenal dejiny Škandinávie. Čo za človeka chcel vtedy vládnuť?
Nikto. Na tróne sa objavila žena, ktorá vládu prijať musela, pretože nikto iný ju prijať nemohol. Všetci muži, ktorí prichádzali do úvahy, zomreli vo vojne. Aj jej brat, otec, manžel.
Margrete nebola v dobrej pozícii. Keď mala desať rokov, poslali ju do Nórska, kde žila v úplnej chudobe. Keď otehotnela a mala dieťa, nedokázala mu zabezpečiť stravu.
Bola na tom rovnako zle ako sedliaci. To ju hnalo k tomu, aby sa pokúsila o zmenu. Vedela, že ak budú ľudia hladovať, nakoniec sa všetci pozabíjajú, a ako jediné riešenie videla mier. Oprášila teda starý nápad svojho otca vytvoriť úniu medzi Dánskom, Švédskom a Nórskom.
Ako ju prijali?
Bola to drobná žena. Brunetka. Vôbec nevyzerala ako Trine Dyrholm v hlavnej úlohe. Navyše krívala.
Bola veľmi inteligentná, výborná vo vyjednávaní, ale ľudia ju ohovárali, pretože sa vraj správala ako muž. A čo bolo ešte horšie, všetkým mužom odňala tituly. Vzala ho aj generálovi armády a prisúdila ho sebe.
Myslím si však, že keby si mohla vybrať, kráľovnou by nebola. Užívala by si mladosť, zabávala sa.
Influencerka a nová Popoluška: Nórski fanúšikovia sú decentní, ale zase často opití Čítajte Ale zdá sa, že muži k nej napriek počiatočnému odporu cítili rešpekt. Prečo zmenili názor?
Niektoré veci, ktoré som sa o nej dočítala, ma rozplakali. Keď jej zomrel syn - pätnásť rokov predtým, ako sa začína náš film, nedostala príležitosť rozlúčiť sa s ním. Ani ho nevidela, neboli na rovnakom mieste.
Vtedy napísala do Švédska list a prosila o povolenie, aby si mohla vybrať náhradného syna. O všetko sa chcela postarať sama, až kým mu neodovzdá vládu.
Naspäť sa jej vrátil list s množstvom pečiatok. Muž za mužom sa podpísali pod vyhlásenie, že jej dôverujú, a nikoho iného na tróne nechcú. Len tebe dôverujeme, písali. Len ty náš udržíš pokope, len ty nám zaručíš mier. Prosím, buď naším manželom a paňou severských ríš. Takto ju volali, manžel a pani.
V Prahe našla Bogusława, ktorého premenovala na Erika, aby to znelo švédsky. A keď sa vrátila, bojovala za Švédsko, Dánsko a Nórsko naraz. Vládla Kalmárskej únii, až kým sa Erik neoženil.
Muži okolo nej si ju vážili, pretože až na obdobie jednej malej vojny, v ktorej sa potrebovala zbaviť vplyvu Pruska vo Švédsku, nepotrebovala nikoho zabíjať. Jej stačilo vyjednávanie. Preto som sa smiala, keď sa ma pred nakrúcaním pýtali: a kde sú scény veľkých bitiek? No nie sú. Pretože počas vlády Margrete sa na severe nebojovalo.
Dánska režisérka Charlotte Sieling. (zdroj: FILM EUROPE)Váš film stojí na dileme, či zabiť alebo nezabiť muža, ktorý sa zrazu zjavil na dvore a tvrdil, že je jej syn Olaf, pätnásť rokov považovaný za mŕtveho. Keby ho znovu vyhlásila za syna, únia by sa rozpadla a mier by bol ohrozený. Keby uprednostnila mier, musela by muža - hoci by bol jej syn - zabiť. V jej životopise žiadna taká dilema nestojí, tajomný muž jej synom vraj jednoznačne nebol. Kde ste ju teda vzali?
