Od počiatku to vyzerá ako klišé. Žena v strednom veku trávi celé dni v dome, z ktorého postupne odišli deti a z ktorého sa pomaly vytráca aj manžel. Nemá žiadne záľuby, priateľov ani zmysel života.
Dokonca ani na nosenie červených šiat, ktoré si kúpila, nenachádza odvahu či aspoň príležitosť. Deň po dni prežíva len vďaka kombinácii liekov a večer po večeri len vďaka fľaši vína.
Jasný prípad ženy, ktorá celý život žila pre iných a na svoj vlastný život nadobro zabudla.
Celá situácia je však oveľa menej prehľadná, ako sa spočiatku zdá a divák sa onedlho ocitne v nečakanom bludisku možností a rôznych vysvetlení.
Matka, ktorú v réžii Sone Ferancovej Slovenské národné divadlo uviedlo v premiére ešte v novembri minulého roka, sa po uvoľnení opatrení dostáva opäť k divákom a diváčkam.
Zuzana Fialová, Dávid Hartl a Ľuboš Kostelný v inscenácii Matka v Činohre SND. (zdroj: Simon Jeništa)Na počiatku bola toxická Matka
Hra súčasného francúzskeho autora Floriana Zellera je súčasťou pomyslenej trilógie Matka (2010), Otec (2012) a Syn (2018).
Aj v druhých dvoch sa dramatik zaoberá komplikovanými rodinnými situáciami, akými sú vyrovnávanie sa detí s rozvodom rodičov či so starnutím a stareckou demenciou. Na počiatku je však Matka. A toxické vzťahy v rodine.
To, čo pôvodne vyzerá ako banálny príbeh ženy trpiacej syndrómom prázdneho hniezda a manželskej krízy, však Zeller postupne posúva na vyššiu úroveň.
