Kto čítal McEwanovu Betónovú záhradu, ten si určite dobre pamätá emócie a tiesnivú atmosféru, do ktorej ho kniha uvrhla. Podobnú náladu vzbudzuje temná a originálna debutová próza Marieke Lucas Rijneveldovej Večerný nepokoj.
Vy chcete v tomto štáte spravodlivosť? Čítajte V príbehu ožívajú intenzívne obrazy a nezabudnuteľné postavy hodené do krútňavy tragédie. Spracúvať témy, ako sú incest, sexuálne násilie, týranie zvierat či zanedbávanie detí, môže byť niekedy risk, no v tomto prípade je výsledkom kniha, na ktorú len tak ľahko nezabudnete.
Čiastočne autobiografický román je živý, naturálny, surový, ale v prvom rade výborne napísaný. Keďže Marieke Rijneveld pochádza z farmárskej rodiny, prácu a spôsob života na statku veľmi dôverne pozná, ba dokonca sa musela pred rokmi vyrovnať so smrťou brata.
Smrť, sex a náboženstvo
Matthies sa krátko pred Vianocami vyberie korčuľovať na jazero. Domov privezú len jeho utopené telo. Okamžite nastáva neúprosný rozklad hlboko veriacej rodiny. Paralyzovaní rodičia nechcú so svojimi deťmi tragédiu rozoberať, platí prísny zákaz hovoriť o bratovi.
(zdroj: Foto - Archív SME)Rozprávačka Jas si od nešťastného momentu odmieta vyzliecť bundu. Stáva sa akýmsi jej štítom a súčasťou identity. Vo vreckách hromadí spomienky. Svet vníma prostredníctvom Písma, ktoré často cituje.
Súrodenci začínajú bizarnými a nebezpečnými spôsobmi hľadať cestu na „druhú stranu“, kde ich čaká lepší život. Spochybňujú vieru v Boha, majú strach a k pochopeniu smrti sa pokúšajú priblížiť týraním a usmrcovaním zvierat.
Ich fantazírovanie, rituály a časté erotické hry sú iba neúčinnými spôsobmi kontroly strachu a úzkosti. Zmietajú nimi hormóny, nerozumejú premenám dospievajúceho tela a tápu v otázkach sexuálnej výchovy.
