Zdalo sa, že predvianočný zápas fantasy seriálov bude mať jasného víťaza v dlho očakávanej druhej sezóne Zaklínača. Áno, príhody potulného lovca netvorov Geralta sú aj naďalej obrovským diváckym hitom. Nová séria však vyvolala ešte rozpornejšie reakcie ako prvá.

Geralt sa ujal princeznej Ciri, ktorej je súdené zmeniť osud celého kontinentu vo vojne s rozpínavou ríšou Nilfgaard, a privádza ju do odľahlého hradiska zaklínačov Kaer Morhen. Začína sa Cirin výcvik... a končí sa dej vychádzajúci z kníh Andrzeja Sapkowského.
Iste, dobrá adaptácia nemá byť ilustráciou. Prvej sezóne sa však podarilo ako-tak zachovať ducha predlohy a sám Henry Cavill ako jej verný čitateľ sa sympaticky snažil, aby seriálový Geralt nerobil tomu knižnému (či hernému) hanbu. Tentoraz sa tvorcovia vybrali vlastnou cestou.

Politicko-intrigánske dejové línie sú prvoplánovou snahou priblížiť sa Hre o tróny, vyznievajú kŕčovito a pateticky, bolestne im chýba Sapkowského ironický nadhľad. Navyše divák nemá potuchy o geografii sveta a stráca sa vo všetkých tých panovníkoch, čarodejoch, špiónoch a ich motiváciách. Osudy čarodejnice Yennefer napĺňajú otrepanú schému „v dvojke stratí schopnosti“ a z Geralta sa stala pomerne nudná vedľajšia postava slúžiaca na trúsenie motivačných jalovostí a toporné zachraňovanie princeznej v núdzi.