Tak sa nám v kinách opäť premieta, respektíve malo by sa, ak sa medzi uzávierkou a vydaním nestalo nič natoľko dramatické, že by sa už znova nepremietalo. Alebo vlastne ani nie dramatické, veď sme na Slovensku, kde sa dlhodobo ukazuje, že najspoľahlivejším spôsobom boja proti pandémii je zatvoriť kiná, divadlá a hudobné kluby, respektíve kultúru v širšom zmysle slova vôbec.

Preto sa nakoniec u nás od 25. novembra nepremietalo, napriek tomu, že sa premietalo všade naokolo, čo je smutné už len preto, že nám ušlo niekoľko významných globálnych filmových premiér a vôbec nie je jasné, kedy sa filmy ako West Side Story, King´s Man: Prvá misia či Encanto do našich kín dostanú.
Nejde pri tom o žiadne béčka, ale naopak, o snímky, ktoré mali jasné ambície stať sa globálnymi filmovými hitmi a veľké filmové plátno im zvlášť svedčí. Treba preto dúfať, že minimálne Spielbergov remake klasického muzikálu Roberta Wisea a Jeroma Robinnsa West Side Story si do slovenských kín napriek globálnemu komerčnému neúspechu predsa len cestu nakoniec nájde, ide totiž o veľký kus toho najpoctivejšieho filmového umenia.
Ono je toho, samozrejme, viac, čo sme nevideli, sústreďme sa preto radšej na to, čo aktuálne v otvorených kinách môžeme vidieť.
Rozprávka inak
Tri oriešky pre Popolušku nie sú síce žiadny globálny blockbuster, v domácich kontextoch však malo ísť o veľký tohtoročný predvianočný hit. Ak by sa teda pred Vianocami premietalo, k čomu nedošlo, a tak sa Popoluška o divácku priazeň uchádza až teraz, pričom je otázne, koľko týždňov v kinách nakoniec vydrží. Tipujem, že nie dlho, divácky záujem to však môže zmeniť.

Je všeobecne známe, že klasickú československú rozprávku Václava Vorlíčka z roku 1973, s Libušou Šafránkovou a Pavlom Trávníčkom v hlavných úlohách, nemilujeme len na Slovensku a v Česku, ale rovnakou, ak nie väčšou vianočnou klasikou je aj v Nórsku. A práve preto sa Nóri v koprodukcii s Litvou rozhodli tento opus magnum nakrútiť znova, ako aktualizačný remake. V praxi to znamená, že nórsko-litovská verzia Popolušky je snímka, ktorú sa aspoň raz určite vidieť oplatí, ak už pre nič iné, tak pre bizarný rozmer celej veci.
Je to Popoluška, priznaný remake, jednoznačne a nekompromisne, a zároveň sa v nej objavujú motívy, ktoré bigotnejšiu a konzervatívnejšiu časť publika môžu mimoriadne vytočiť. Pre menej ortodoxnú časť publika však môže byť veľmi osviežujúce vidieť novú Popolušku, ktorá síce zachováva to najlepšie z predlohy, ale nebojí sa ani súčasných moderných vplyvov.
Rozmenené na drobné to znamená multietnické, respektíve multikultúrne herecké obsadenie, ale aj postavy, ktoré veria na lásku bez ohľadu na pohlavie, či postavy, ktoré nie sú vyslovene zlé, záporné, ale sú iba pod zlým vplyvom a vo finále sa ukážu vlastne ako kamaráti. A aj Popoluška je ešte aktívnejšia a uvedomelejšia.
Už v našej verzii Popoluška nie je žiadna pasívna chudera čeliaca tragickému osudu, tu však vystupuje ešte aktívnejšie a nakoniec ona v príbehu dominuje ako hrdinka, ktorá doslova berie opraty svojho osudu do vlastných rúk. Na filme navyše vidieť, že nejde o žiadne lacné béčko, ale naopak, že Nóri k látke pristúpili naozaj veľkolepo aj z produkčného hľadiska.
Výprava je podobne úchvatná ako v predlohe, kladie sa rovnaký, ak nie väčší dôraz na kostýmy, nádherná zimná krajina je snímaná vo veľkolepých panorámach, jednoducho pastva pre oči.
Korunu tomu nasadzuje hviezdne obsadenie – samozrejme, z nórskeho hľadiska. Kráľa otca napríklad stvárňuje Thorbjørn Harr, okrem iného hviezda geniálneho komediálneho seriálu Vikingane, a samu Popolušku príznačne popová, po anglicky spievajúca nórska speváčka Astrid S.
Aj vďaka tomu sa Nórom ich vlastná Popoluška páči, hoci aj odtiaľ idú hlasy, že ju vlastne nebolo treba, keďže originál stále funguje. To je však jedno, aj v Nórsku, aj u nás by azda v tomto prípade mohlo platiť, že čím viac Troch orieškov pre Popolušku, tým lepšie.
O myšiach (a ľuďoch líškach)
Druhou snímkou, ktorú v otvorených kinách rozhodne nemožno obísť, je celkom nový a kritikou, ale j divákmi v Česku mimoriadne oceňovaný animák Myši patria do neba.

Film nakrútený v rozsiahlej česko-francúzsko-slovensko-poľskej koprodukcii je adaptáciou pôvabnej rovnomennej detskej knižky Ivy Procházkovej a sám osebe v čo najpoctivejšom zmysle slova vyrastá z tradície klasickej československej animačnej školy, reprezentovanej takými veľkými menami ako Jiří Trnka či Karel Zeman.