Viedenčania si sobotné slnečné popoludnie skutočne užívali. Na veľkej obrazovke v lesnom parku neďaleko štadióna Ernsta Happela sa najprv pozerali na vystúpenie U2 v Londýne - v rámci globálnej akcie Live 8. Väčšina z nich sa potom presunula na štadión, kde ich už čakalo šesťdesiat metrov vysoké pódium, avizujúce koncert v súčasnosti asi najslávnejšej fungujúcej skupiny sveta.
Po predkapelách The Magic Numbers a The Thrills, bojujúcich so zlým zvukom, sa na monštruóznom pódiu s trištvrtehodinovým meškaním objavila štvorica malých postavičiek a úvodnými tónmi posledného hitu Vertigo si ihneď získali 55-tisícový kotol na svoju stranu.
Na svete neexistuje rocková skupina, ktorá dokáže utvoriť taký masívny zvuk. A stačia na to štyria ľudia! Dôstojne pôsobiaca rytmická sekcia - čiže bubeník Larry Mullen a basgitarista Adam Clayton - hnala piesne dopredu ako motor rýchloprúdového lietadla, ktorým sa kapela presunula z Londýna do Viedne.
Gitarista The Edge so svojím arzenálom gitár a efektov presvedčil, prečo má jeho rytmická a bohatá hra na gitaru toľko nasledovníkov. Spevák Bono s neodmysliteľnými čiernymi okuliarmi sa štylizoval do úlohy spasiteľa a zabávača v jednej osobe, stála na ňom celá šou.
U2 zahrali porciu najväčších hitov. Tie sa rokmi stali veľkými hymnami a natrvalo sa usadili v pamäti fanúšikov. Všetky refrény publikum odspievalo v podstate samo, záver hitu I Still Havent Found What Im Looking For nechala kapela len na fanúšikoch.
Pred zrakmi slovenských fanúšikov vrátane hudobníkov z kapiel Hex, Le Payaco, No Name alebo finalistov SuperStar skupina oprášila aj zopár starých pesničiek ako I Will Follow alebo New Year's Day, ktoré boli spomienkami na jej punkové začiatky osemdesiatych rokoch.
Odvtedy prešla kapela bohatým vývojom - prezentovali ho skladby Zoo Station a Fly z berlínskeho obdobia zo začiatku deviatej dekády. Vtedy sa na obrazovke objavili kosáky a kladivá s podobizňami členov kapely ako komunistických lídrov.
Svoje "diskotékové a supermarketové" časy okolo albumu Pop (1997) kapela odignorovala. Podstatná časť koncertu sa točila okolo skladieb ich posledného gitarovo ladeného albumu How To Dismantle An Atomic Bomb (2004), z ktorých naplno vyznela napríklad rytmická All Because Of You alebo baladická Sometimes You Cant Make It On Your Own, Bonova spomienka na otca.
Byť na koncerte U2 znamená zúčastniť sa veľkej demonštrácie. Ekumenickej alebo politickej. K Live 8 sa skupina vracala často. Na záver skladby Beautiful Day Bono zanôtil úryvok z beatlesáckej pesničky Sgt. Pepper Lonely Hearts Club Band, ktorú v sobotu popoludní zaspieval v Londýne v duete s Paulom McCartneym.
Najsilnejšie vyznela spevákova výzva, aby diváci zaslali esemesku a podporili tak boj proti chudobe v Afrike. Na tribúnach zrazu zasvietili tisíce modrých obrazoviek mobilov. Počas viac ako dvojhodinového koncertu skupina upozornila aj na osud barmskej aktivistky Aung San Sun Kyi, ktorá trávi svoje narodeniny vo väzení. Bonova šatka cez oči zas pripomenula barbarské správanie k väzňom na Guantáname.
Napriek politickým apelom bol koncert U2 veľkým rokenrolovým divadlom, ktoré v lesnom parku pri štadióne pokračoval do neskorých nočných hodín. Časť Viedenčanov sa presunula späť pred veľkú obrazovku a stihla neuveriteľný comeback Pink Floyd na Live 8.
PETER BÁLIK, Viedeň
Aké piesne U2 zahrali 2. júla vo Viedni?
Vertigo, I Will Follow, Electric Co, Elevation, New Year's Day, Beautiful Day, I Still Haven't Found What I'm Looking For, All I Want is You, City of Blinding Lights, Miracle Drug, Sometimes You Can't Make It On Your Own, Love and Peace, Sunday Bloody Sunday, Bullet The Blue Sky, Running to Standstill, Pride (In the Name of Love), Where the Streets have No Name, One Prídavky: Zoo Station, The Fly, With or Without You, All Because of You, Yahweh, Vertigo
