Seven Days To Winter ma zaujali už v časoch, keď sa prvýkrát objavili v rádiu. Pociťujem miernu nostalgiu za skupinou Matt Bianco a ich speváčkou menom Basia Trzetrzelewska, ktorá vydala niekoľko rozkošných sólových albumov. Ten jasavý popový mix nasýtený optimizmom, bossa-novou a džezom sa mi páčil. Práve hudba 7DTW mi pripomenula, ako sa to vtedy nazývalo, new džez. Aj keď to nie je žiadne retro, ale zvuk je aktuálny. Potešil ma aj mimoriadne výhrevný a brilantný vokál speváčky. Po víťazstve v súťaži Fanta Pop Star a EP kompilácii, o ktorú sa delili so skupinou Studio Busters, prichádza na svet regulárny debut Afternoon.
Je sympatický už na pohľad (pod cover sa podpísal ateliér Bizarrepublic) a príjemný pocit pribúda so sekundami na displeji. Je niekoľko dôvodov, prečo nie je ťažké obľúbiť si túto skupinu:
1. Všadeprítomná záľuba vo výrazných melódiách. Takmer výhradný autor piesní, kapelník a gitarista Marián Kachút vie, že melódia nie je len jedným viac či menej podstatným atribútom skladby, ale jej fundamentom. Melódie pre speváčku Katarínu Barancovú vie urobiť vzrušujúce.
2. Ona ich zasa vie pekne, presvedčivo a usmievavo zaspievať. Má v zásobe rôzne ornamenty, vokálne fígle a ozdoby. Tento typ speváčky sme tu ešte nemali.
3. Melódie by boli zabité bez presvedčivých aranžmánov a výkonov hudobníkov. Kapelu tvorí súrodenecká dvojica Kachútovcov (ešte sme nespomenuli druhého gitaristu Petra) a trojica ľudí, ktorí sa doteraz skôr pohybovali okolo džezu a fusion (keď džezmani hrajú pop, je to len dobré): klávesista Peter Lipa ml., bubeník Miro Hank a basista Paľo Smolka (prví dvaja hrajú v skupine El Gaucho, Smolka aj so Soňou Horňákovou). Dokopy im to znie moderne, farebne, pulzujúco, s funkovým drajvom a džezovým odpichom. Spoluproducentmi sú štúdioví machri B3 a je to počuť.
4. Album je pestrý a vychádza z niekoľkých polôh/inšpirácií. Spomínaný „new džez“ (tanečná latina), priamočiarejšie funky ako od Freak Power, čosi z Becka, v jednom prípade aj niečo z arzenálu amerických pesničkárok s akustickou gitarou.
Bolo by neférové nespomenúť aj veci, bez ktorých by bol tento vynikajúci album ešte lepší: mám pocit akoby predsa len ťahal na viac strán, možno by bolo lepšie zvážiť a vymeniť dve-tri, hoci pekné, pesničky, aby lepšie držal pokope. Inšpirácia ide občas až príliš hlboko do hrnca svojím vzorom. Beck je napríklad neuvedeným spoluautorom skladby Dreams. Barancovej spev je veľmi pôsobivý, ako som už písal, ale v rámci celku pôsobí trochu stereotypne napriek nespornému úsiliu o ozvláštnenie (vokály, dodatočné efekty). Vzhľadom na jej vek je to však skôr výzva. Teším sa na ďalší album.
Netreba byť hnidopichom: V poslednom čase ma úprimne potešilo niekoľko slovenských albumov a toto je jeden z nich. Radosť z hudby a hrania je neodolateľná a nákazlivá. Možno je škoda, že 7DTW určite vďaka výlučne anglickým textom väčšina poslucháčov považuje za čosi importované zo Západu. Aj ja by som považoval.
Autor: MARIAN JASLOVSKÝ(Autor je zástupca šéfredaktora internetového magazínu www.inzine.sk)
