Slováci deklarujú, že by v rádiách radi počuli slovenské pesničky. Realita je trochu iná, hovorí generálny riaditeľ Bauer Media Audio Slovensko IVAN ANTALA.
Proti povinným kvótam bojuje od ich zavedenia, vyhodnocuje ich ako škodlivé nielen pre rádiá, ale aj pre hudobníkov. Pomohli vraj len frekventovaným autorom, rozhodne nie tým, čo cez pandémiu museli pracovať v Lidli.
Hoci ich úplné zrušenie považuje za politicky neprechodné, dosiahol, že v parlamente sa práve rokuje o zmene v zákone. Mal by rádiám zabezpečiť slobodu aspoň v tom, kedy budú slovenské skladby vysielať.
Vy ste človekom rádia už dlhé roky. Prečo máte rád práve toto médium?
To sa začalo ešte v detstve. Bol som nadšeným poslucháčom. Obdivoval som moderátorov, boli to pre mňa veľké hviezdy a túžil som sa im podobať. S tým som sa pustil na rozhlasovú cestu – myslel som si, že aj ja raz budem dobrým moderátorom.
Síce som sa ním nikdy nestal, ale to ma od práce v rádiu nikdy neodradilo. Najprv som prišiel do vysokoškolského rádia Ragtime, stal som sa jeho hudobným dramaturgom. Na tejto pozícii som začínal aj v Exprese, až v roku 2006 som sa stal jeho programovým riaditeľom a potom v roku 2014 jeho generálnym riaditeľom.
Ako veľmi sa odvtedy zmenila realita rádií?
Je napríklad paradoxom, že jedným z bojovníkov za kvóty je dnes jeden z mojich najväčších vzorov z detstva Juraj Čurný. Mal relácie, ktoré sa venovali aj alternatívnej tvorbe a keďže som bol fanúšikom alternatívnej hudby, obdivoval som ho aj ako moderátora, aj ako dramaturga.
On však pracoval vo verejnoprávnej inštitúcii a myslím si, že jeho vzorom bol zas John Peel z BBC. Tá mala priestor na to, aby sa neriadila vkusom poslucháčov a za peniaze daňových poplatníkov ho mohla zamestnávať na to, aby vyhľadával neznáme kapely a predstavoval ich svojim poslucháčom.
Pre komerčné rádiá by to bola samovražda. Zároveň je otázka, prečo sa verejnoprávnym médiám u nás nepodarilo nadviazať na éru Juraja Čurného. Kde sa stala chyba, že sa táto niť prerušila?
Tlak trhu je dnes pre súkromné médiá oveľa silnejší ako pred dvadsiatimi rokmi. Na čom to najviac pociťujete?
Svoje pôsobenie v Exprese by som nevedel rozdeliť na obdobie pred nejakým tlakom a na obdobie po ňom.
Už vtedy, keď som nastupoval, bolo naše rádio postavené na veľmi silných princípoch prieskumov, popularity, vykazovania výsledkov, počúvanosti. Čokoľvek v rádiu urobíte, najneskôr do trištvrte roka sa vám ukáže v číslach. V kvalitatívnych aj kvantitatívnych parametroch.
To je tlak, ktorý zažíva každý podnikateľ. Čím viac mu rastie konkurencia, ešte aj neregulovaná, tým horšie sa mu pláva v obchodných vodách. Nájsť si miesto a spôsob, ako uživiť organizmus, ktorý sme si za dlhé roky vybudovali, je čoraz ťažšie.
Vy ste kvóty kritizovali skôr, ako vošli do praxe. Z čoho vychádzal váš odmietavý postoj?
