Večer pred Štedrým dňom sme si to šinuli diaľnicou z Paríža na belgický vidiek. Pod diaľničnými svetlami, míňajúc nápisy miest, medzi nimi Arras, neskôr Mons, som myslela na Verlainove úteky z Paríža, od manželky, synčeka, úniky motivované túžbou a láskou k Arthurovi Rimbaudovi. V čierňave belgickej noci som myslela na ich spoločné potulky Belgickom, vzťah dvoch veľkých básnikov, nielen vášňou a tvorbou plnený, ale aj hádkami, ponižovaním, konfliktami a odlukami.
Osudový Arthur
Paul Verlaine osciluje medzi manželkou Mathilde, malým synom, milencom Rimbaudom a večne chrániacou a nezištne odpúšťajúcou matkou. Láska k Mathilde, láska k Arthurovi, poézia, alkohol, nesmrteľné verše, násilie páchané na blízkych, výčitky svedomia, opäť násilie. V návaloch zlosti po milovanej tehotnej Mathilde hádže v amoku predmety, neskôr si takmer zabije syna, fyzicky napáda matku.
Pocit domova v knihách Česi nehľadajú Čítajte V nedeľu 7. júla 1872 Paul Verlaine, očarený Arthurom Rimbaudom, mladým básnikom z belgického pohoria Ardennes, uniká z Paríža do Bruselu. Na Montmartri necháva svoju devätnásťročnú manželku Mathilde a sedemmesačného syna Georgea.
Zaľúbení básnici sa zastavia v meste Arras, usadia v Bruseli v hoteli Liégeois, vedú bohémsky život, trávia čas v kaviarňach. Vo chvíľach, keď sa ozýva svedomie, píše manželke: „Úbohá moja Mathilde, netráp sa, neplač. Som v nočnej more, ale jedného dňa sa vrátim.”
Mathilde sa vyberie do Bruselu, odhodlaná ho priviesť domov k rodine, opakovane mu dáva šance manželstvo zachrániť, za podmienky, že opustí Rimbauda. Paul ju poslušne nasleduje, mieni sa s ňou vrátiť do Paríža, keď však vlak zastaví na hraniciach, z iného vozňa vychádza Rimbaud a 28-ročný Verlaine dá opäť prednosť sedemnásťročnému milencovi.
