Kedysi fungoval taký vtip: Viete, čo robiť v prípade jadrovej katastrofy? Vybrať si bielu plachtu, zabaliť sa do nej a pomaly, aby nenastala panika, sa pobrať na cintorín. V dnešnej podobe tohto čierneho aforizmu môže jadrovú katastrofu spokojne nahradiť klimatická kríza. Čo teda robiť, keď zahorí posledný strom v amazonskom pralese? Biela plachta a hlavne aby nenastala panika.
Odvrátená strana života Čítajte Nuž, pri čítaní knihy Michaela Shellenbergera, ekomodernistického aktivistu, odrazu budete uvažovať nielen nad slamkami, ktoré zabíjajú korytnačky, ale aj nad tým, že s mnohými tými strašeniami o príčinách globálneho otepľovania to nie je asi také jednoznačné, ako by nám chceli vykresliť niektorí ekologickí aktivisti s Gretou Thurnbergovou na čele či rakúski odporcovia jadrovej energie, ktorá je vo výsledku stále čistejšia a ekologickejšia v prepočte na vyrobené megawatty energie ako všetky tepelné elektrárne. A možno aj šetrnejšia k prírode ako veterné turbíny.
(zdroj: Foto - Archív SME)Nie, náš svet sa nerúti do záhuby a našou spásou fakt nebude kupovať elektrické autá. To, čo potrebujeme pre lepšiu budúcnosť, je kritické myslenie. A zdá sa, že klimatickú pravdu nemajú ani ekologickí superaktivisti a vôbec nie popierači klimatickej krízy. Možno táto – občas aj kontroverzná – kniha donúti k zamysleniu, či každé ekologické opatrenie je to najlepšie. A či každá aktivita, ktorá na nás hádže zelenú farbu, je skutočne zelená.
Ekomodernizmus
Ciest, ako zlepšiť život na zemeguli, je vždy niekoľko a každá má svoje výhody. A nevýhody. V roku 2015 publikovala skupina vedcov – vrátane autora knihy Michaela Shellenbergera – Manifest ekomodernizmu. Toto hnutie sa opiera o dlhú tradíciu environmentálnej filozofie, ktorá vychádza z presvedčenia, že vývoj nových technológií môže smerovať k výraznému zlepšeniu ekonomických faktorov, a tým aj k lepším životným podmienkam celých štátov a následne k ochrane prírody. Niektoré z ich návrhov však pôsobia ako červené súkno na býkov ekoaktivizmu.
Ekomodernisti o. i. tvrdia, že napríklad poľnohospodárstvo má využívať technologicky najnovšie hnojivá, geneticky modifikované potraviny, ktoré prinášajú väčšie výnosy a sú odolnejšie proti škodcom. Prečo? Lebo následne stačí pestovať plodiny na menšej ploche a nepotrebujete toľko pesticídov.
