Má rád krajiny súvisiace s Portugalskom, na základe čoho napísal reportážnu a fotografickú knihu Úžasná Brazília (Ultimo Press, 2021). So Zdenkom Somorovským, cestovateľom z Košíc, sme sa rozprávali o tejto najväčšej juhoamerickej krajine, o jej koloniálnej histórii a otroctve a aj o bohatej portugalskej literatúre, ktorú by slovenskí čitatelia nemali prehliadnuť.
Čím vás zaujali krajiny späté s Portugalskom?
Bohatou kultúrou a jazykom. Aj preto sa snažím cestovať všade tam, kde sa rozpráva po portugalsky. Možno aj druhá kniha, ktorú napíšem, bude práve o Portugalsku, Maroku, Azoroch, Mozambiku a Indii. Fascinujú ma najmä krajiny, ktoré boli portugalskými kolóniami.
Odhalil tajomstvo Hitlerovej smrti Čítajte Práve v nich je totiž stále prítomné portugalské dedičstvo, s miestnymi sa dá dorozumieť portugalským jazykom, a navyše ma baví prepájať súvislosti tohto obrovského, štyristoročného impéria s malou krajinou, ako je Portugalsko.
V knihe dávate najavo, že vám veľmi imponuje portugalčina. Prečo?
Šeciálne brazílska portugalčina je podľa mňa jeden z najkrajších jazykov na svete. Pusťte si sambu, a ten spevavý rytmus sa vám okamžite dostane pod kožu. Máte chuť tancovať. No nie je to iba o jazyku, ale aj o ľuďoch. Brazílčania mi toho veľa odovzdali, sú milí, slušní, veľmi priateľskí a spontánni.
Na to, aby som ešte lepšie spoznal Brazíliu, som však musel navštíviť aj Portugalsko, pretože práve ono viac ako tristo rokov ovládalo túto zámorskú kolóniu. Tam sa zase rozpráva inou portugalčinou, cítiť v nej arabský vplyv, keďže Iberský polostrov bol viac ako šesťsto rokov pod maurskou nadvládou.
Mala táto skutočnosť nejaký vplyv aj na portugalskú literatúru?
Áno, ich literatúra je historicky veľmi bohatá, stačí nahliadnuť do kníh, ktoré napísal napríklad Luís de Camões, Fernando Pessoa či José Saramago. Veľmi ma fascinuje, ako vnímajú svet a ako ho predstavujú svojim čitateľom prostredníctvom kníh. Portugalci predsa objavovali krásy Afriky, Indie, Ázie, Číny a Brazílie, čo je velikánsky kus sveta. Znamená to, že keď človek číta ich literatúru, spoznáva tým celý svet.
Napríklad José Saramago vo svojej knihe Cesta slona opisuje reálnu skúsenosť na začiatku 16. storočia, keď kráľ Manuel dostal afrického slona, ktorý nakoniec prešiel cez celú Európu až do Vatikánu k pápežovi.
Uvedomujú si miestni ľudia, že majú také obrovské literárne bohatstvo?
Ťažko povedať. Ale ak vychádzam zo skúseností z provinčného mesta Lavras, v ktorom som žil, tak ma prekvapili najmä vysoké ceny kníh. Hoci má viac ako stotisíc obyvateľov, našiel som iba dve maličké kníhkupectvá, z toho jedno by som ani nenazval kníhkupectvom, ale iba papiernictvom s nejakými knihami.
V historickom Riu de Janeiro bolo však čitateľov aj kníh viac, v miestnom antikvariáte, kam som chodieval, bol veľmi sčítaný predajca.
V portugalskom jazyku čítate knihy a dokonca aj prekladáte básne.
Áno, z Azorských ostrovov som si doniesol knihu od najvplyvnejšieho básnika svojej doby Antera de Quentala, ktorého zvyknem recitovať, keď na týchto ostrovoch sprevádzam skupiny ľudí. Bol to veľmi známy, búrlivý revolucionár, anarchista a miestny šľachtic z 19. storočia, ktorý neskôr žil v portugalskom meste Porto. Trpel však depresiami a nakoniec sa zastrelil v parku na lavičke.
