Vo vydavateľstve Tatran nedávno vyšiel štvrtý román absolventa filmovej a televíznej fakulty VŠMU, scenáristu, dramaturga, producenta, hudobníka a autora Maroša Hečka. Dedičstvo po barbaroch vznikalo aj v období poznačenom pandémiou, o pandémii však nie je. V jej pozadí tlie príbeh o katastrofe, ktorá má omnoho hlbšie korene, a neprehrmí ani zďaleka tak „bezbolestne“ ako tá pandemická.
Keď pohár pretečie, hrdina utečie
S každou tragédiou prídu konšpirácie Čítajte Hlavný hrdina nového Hečkovho románu, s vynikajúcim doslovom Juraja Malíčka, je nešťastný šťastný človek. Je to smoliar, ktorému všetko vyšlo. Má pozíciu a dôveru vysokopostaveného politika, ktorú by mu mohli závidieť, a ktorej sa on sám presýtil. K dispozícii je neustále, vo dne, v noci, dovolenku nepozná, a tak, keď jedného dňa pohár definitívne pretečie, hrdina utečie.
Ide si konečne oddýchnuť od všetkého a od všetkých. Do Austrálie. Na druhom konci sveta naňho potentáti nedosiahnu. A pre istotu si ani nezapne telefón a neodfotí jedinú fotografiu.
Je to šťastný človek, lebo s diplomatickým pasom sa toho dá veľa a rýchlo a aj s peniazmi sa cestuje a tak celkovo, žije, o čosi lepšie. Je to však zároveň smoliar, preto je jeho šťastie kompenzované absolútnou smolou.
(zdroj: Foto - Archív SME)Na dovolenku do Austrálie síce príde, avšak požiare, ktoré krajinu sužujú, pohlcujú už takmer celu oblasť. Kontroluje vetranie, je posadnutý tým, že sa nadýcha oxidu uhličitého a zomrie sám v hotelovej izbe.
Z hotela vyjsť nemá, auto si požičať nemôže, na dovolenke sa stáva väčším väzňom, než bol doma. Tiesnivá atmosféra hotela, v ktorom sa dejú aj nie celkom jednoznačne vysvetliteľné veci, na malý moment vymámi z mysle Kingovo Žiarenie. A žiara je v okolí tohto hotela skutočne intenzívna...
Máme ešte nádej?
Už by sa takmer zdalo, že hrdina je akýsi prekliaty, že mu nie je súdené zažiť ani štipku skutočnej radosti a oddychu, ale vtedy sa príbeh otáča a zisťujeme, že on to vlastne ani nepotrebuje.
