Na oknách ešte viseli cedule Mäso - údeniny. Keď tam prišiel prvý raz s kľúčmi, na stenách boli stále pulty a háky, chýbalo len mäso a zamestnanci. VLADIMÍR MICHAL spomína, ako začali: vyhodili obrovskú chladničku, otĺkli steny a staré kachličky.
Momentálne predávajú vyše 14-tisíc titulov. A onedlho oslávi kníhkupectvo Artforum na Kozej ulici v Bratislave tridsať rokov existencie.
Za iných okolností by to vyznelo ako reklamný text. Ibaže Artforum nie je len kníhkupectvo, ktoré sa z nezávislej aktivity rozrástlo a expandovalo aj do ďalších slovenských miest. Je to fenomén.
Kedy sa vlastne začal písať príbeh Artfora?
Bolo to 19. februára 1990 v bratislavskom Dome lodníkov. Prenajali sme si sálu, usporiadali sme koncert brnianskej alternatívnej kapely MCH Bandu Mikoláša Chadimu. Pred koncertom sme z pódia ohlásili vznik Artfora.
Od začiatku ste mali víziu vytvoriť nezávislé kníhkupectvo?
Skôr by sa to dalo z dnešného pohľadu nazvať kultúrnym centrom. Teda usporadúvať koncerty, divadlá, výstavy, besedy, krúžky a mať pivo a kávu. Popri tom sme však už predávali aj knihy. Bolo to krátko po Nežnej revolúcii a spočiatku išlo najmä o tituly z exilových vydavateľstiev. Postupne k nim však pribúdali aj nové knihy, ktoré začali vychádzať po páde totality.
Ako vznikol nápad na názov Artforum?
