Vojna proti drogám sa zmenila na vojnu proti ľuďom. Tak sa stala nebezpečnou a bez nádeje na úspech.
Cynická hra plná násilia
Táto kniha je v každom prípade užitočná, predovšetkým v čase, keď aj Slovensko čakajú komplikované hádky o formách a primeranosti protidrogovej politiky. Áno, mnohých vyruší, niektorých môže naštvať – ťaženie proti drogám je totiž považované za úlohu „svätú“ a nespochybniteľnú.
Prečo si Afričania nepodmanili Európu? Čítajte Nejde o akademickú zbierku autorových postojov, ale o výsledok investigatívnej práce austrálskeho novinára žijúceho v Jeruzaleme. Píše pre New York Times, Guardian, BBC a mnohé ďalšie vychytené médiá. Pre námahu (a riziká) priamo v teréne nie je možné mávnuť rukou nad jeho kritikou vojny proti drogám.
Loewenstein vojnu proti drogám považuje za globálne politické zlyhanie organizované USA. Dáva pravidelne najavo svoju averziu k Spojeným štátom. Miestami je kritický naozaj ku všetkému, s čím veľký svetový hráč prichádza. Ponúka však obrovské množstvo faktov a súvislostí, ktoré sa nedajú vyhlásiť za bezcenné len pre jeho protiamerickú emóciu. Autor je presvedčený, že kvalitná žurnalistika sa prirodzene stáva bojom proti neprávosti.
(zdroj: Foto - Archív SME)Americký prezident Richard Nixon vyhlásil drogy za verejného nepriateľa číslo jeden už v roku 1971. Ťaženie vyvrcholilo za éry jedného z jeho nástupcov Donalda Trumpa. V roku 2018 volal po tom, aby díleri drog dostávali trest smrti. Napriek obrovskému počtu obetí a uväznených nič nenasvedčuje, že by spotreba drog mala klesajúcu tendenciu. Len Spojené štáty každý rok minú viac ako 50 miliárd dolárov na boj, ktorý drogy nikdy nedokáže úplne potlačiť.
„Vojna proti drogám je otvorený aj skrytý konflikt zároveň a z princípu cynická hra plná násilia.“ Víťazmi sú drogové kartely zarábajúce miliardy a štedro financované represívne zložky jednotlivých štátov.
