Ján Markoš je jemným a rozhľadeným sprievodcom pre všetkých hladných a hľadajúcich. Jeho kniha sa stáva výnimočne vzácnou práve v tomto nepeknom čase konfliktov.
Hlboký a trvalý nepokoj
Úvodná diagnóza je veľmi prostá. „Žijeme v čase hladu.“ Potravín je dostatok a fyzicky nám nič nechýba. Hlad, o ktorom je reč, spôsobuje hlboký a trvalý nepokoj. Čo nám teda chýba, ak máme plné stoly a chladničky?
Ľudia už bohov nepotrebujú Čítajte „Chýba nám prirodzený svet. Realita v jej pôvodnom, surovom stave.“ Okrem toho sme stratili živý kontakt s prírodou a vesmírom, namiesto toho sme sa obklopili vlastnými výtvormi. Dokonca nevidíme ani na nebo – zatvorili sme sa totiž do budov, ktoré nás izolujú do svojich stien a stropov. Stratili sme kľúč od krásy a zamotali sme sa vo vlastnom úspechu.
(zdroj: Foto - Archív SME)Táto diagnóza súčasníka je presná. Čitateľ napriek tomu nastraží všetky vnútorné tykadlá, lebo po takomto obraze súčasnosti očakáva ponuku spásy od sekty alebo ezoterického hnutia, revolučné nápady konšpirátorov či vydieračské manipulácie iného druhu.
Markoš nepatrí k pochybným predavačom šťastia. Na krízu človečenstva, ktorú denne sledujeme, reaguje šachový veľmajster a lektor kritického myslenia premyslenou štruktúrou uvažovania. V antropologicky zameraných esejach kombinuje vlastný prístup so všetkým ušľachtilým, osvedčeným a krásnym, čo ľudstvo doteraz vo svojej snahe o zmysluplný život objavilo.
Popri biblických podobenstvách sa objavujú filozofi, uznávaní vedci a duchovné autority. To všetko vizuálne dopĺňajú diela výtvarného umenia, aj v nich je predsa prítomná tá istá vášeň a túžba. Bez falošného ostychu sa delí aj s osobnými zážitkami, nepíše predsa vysokoškolské skriptá.
