Prevádzači
Keď Dáša Emila odmietne, nastane rozpačitá a pre obe strany trochu nepríjemná situácia. Ona sa to celé pokúša zľahčovať, on kladie ďalšie a ďalšie otázky, vďaka ktorým sa podľa experimentu dvojice majú dostať až na dreň svojich pocitov.
"Tento rozhovor začína byť trochu osobný, takže..." vykrúti sa napokon z rozhovoru mladá žena a obaja sa tvária, akoby sa nič nestalo.
Keď Emil onedlho zomrie, Dáša netuší, koho namiesto nej požiadal, aby po smrti spravoval jeho sociálne siete.
Je vlastne aj trochu rada. Vždy, keď vidí, že pri jeho mene svieti zelená bodka, môže sa tváriť, akoby Emil stále žil. Aj toto prináša smrť v 21. storočí.
Inscenácia Prevádzači, ktorú na sklonku januára uviedlo Divadlo Petra Mankoveckého (DPM), je ďalšou vydarenou generačnou výpoveďou. Tentoraz o prehliadaných témach smútenia a skutočnej blízkosti.
Smrť medzi ezoterikou a instagramom
DPM je nezávislé divadlo, ktoré na slovenskej divadelnej scéne pôsobí od roku 2015. V tvorbe sa zameriava na autorské texty a aktuálne témy ako stalking, násilné vzťahy a ako jedno z mála divadiel sa nebáli ukázať aj realitu pandémie.
V priebehu rokov si divadlo našlo svoj vlastný rukopis a výraz. Moderný, svieži, vtipný a primerane vulgárny, dostatočne cool a zároveň komunikatívny aj pre divákov mimo generácií Y a Z.
Pred pár rokmi si Fialová na úlohu toxickej matky netrúfla. Dnes už áno Čítajte Majú však členovia tohto divadla čo povedať o smrti a vyrovnávaní sa s ňou? Možno viac ako ktokoľvek iný. Napokon, už názov divadla je poctou Petrovi Mankoveckému, vedúcemu ich hereckého ročníka, ktorý svet opustil predčasne a dobrovoľne.
Strata pedagóga počas štúdia ročník v mnohom výrazne poznačila, ani zďaleka to však nie je ich jediná "kvalifikácia" na tlmočenie tejto témy.
