Článok pokračuje pod video reklamou
Kúpil som si pred časom knihu, ktorá sa začína vetou: „Európu obchádza strašidlo – strašidlo kolumnizmu.“ Ak vám tieto slová niečo pripomínajú, nie ste veľmi na omyle. Ich autor Axel Hacke totiž v úvode neparafrázoval len Marxa a Engelsa, ale aj výber svojich novinových textov nazval Das Kolumnistische Manifest. Slovenčina, žiaľ, pojem kolumne nepozná a slovo stĺpček kazí vtip.
Budú autori vydávať svoje diela na balíkoch? Čítajte Legenda tvrdí, že tento úvar vznikol náhodne, keď sa na titulnej strane vyskytol prázdny priestor, ktorý sa nedal vyplniť žiadnou agentúrnou správou alebo klasickým článkom. Stĺpčekár tak môže písať o čomkoľvek, akurát to musí stihnúť do uzávierky.
Rodný jazyk ma oberá o možnosť nazvať sa kolumnista, ale zas sa vyhnem tomu, aby som dostal nálepku komunistu. Môj nebohý otec by určite nemal nič proti, keď sa svojimi výbermi z obľúbených kníh prihlásim k dydaizmu. Evokuje to nakoniec jeho milovaného Bretona s dadaistickým manifestom, ktorý mu bol blízky na rozdiel od onoho marxisticko-engelsovského.
Začnime Iľjom a Slovenskom
Facebookové spomienky sú občas užitočné. Nedávno mi vyskočilo avízo, že som takmer pred desaťročím objavil predvojnové cestopisy sovietskeho spisovateľa Iľju Erenburga, ktorého som poznal už z trojdielnych životopisných spomienok Ľudia, roky, život.
(zdroj: Foto - Archív SME)Kým tie sú zamerané viac na stretnutie so svetovými velikánmi z radov politikov a umelcov, prevažne žijúcich vo Francúzsku, Európske križovatky mapujú návštevy Balkánu, západnej a severnej Európy. Jedna z kapitol je venovaná aj Slovensku. Takto ho videl v roku 1928.
„Idete na Slovensko? A načo? Čo je tam zaujímavé?“ Počul som to nielen od Parížanov, pevne presvedčených, že za Fontainebleau sa končí obývaný svet, ale aj od pražských snobov. „Na Slo-ven-sko?“
Prešiel som stovky dediniek, riečky, počúval slovník nám Rusom smiešny, skúsil rozbité cesty, mám nové priateľstvo, ak chcete – novú vášeň. Videl som Slovensko. „Videli ste tam niečo?“ Koľko irónie je v tejto otázke!“
Takmer storočný časový rozdiel a reakcie nie veľmi odlišné od tých, ktoré človek zažije v zahraničí aj dnes. Erenburg bol veľmi dobrým pozorovateľom, ktorý veľmi presne vedel ísť na koreň veci.
