Podzemie v nás vyvoláva stiesnenosť. Niečo nevypovedané, klaustrofobické, akúsi temnotu v hĺbke nášho sveta. Kým dole sa pozeráme s obavami, hore zase s nádejou na lepšie začiatky.
Takýto som bol a toto som zažil Čítajte Krásne, poetické, desivo pulzujúce Podzemie prebúdza všetky naše zmysly. Britský autor Robert Macfarlane má dar pomenovať javy, ktoré vnímame a cítime, no mozog ich ešte nevie spracovať, pretože si uvedomuje, že ho mnohonásobne prevyšujú. Vplyv času nielen na náš život, ale aj na existenciu tých, čo prídu po nás, je preto priam citeľný. Ako keď si sadáte na vratkú stoličku a viete, že tým riskujete pád. A keď nepríde, skúsite si na ňu sadnúť znova.
Podzemie v našich životoch
Čas nás stavia do nepríjemnej pozície. Mal by nás totiž radikálne popohnať k činnosti a zanechať za sebou všetku apatiu. Ale nerobí tak. Sme unavení a blúdime. Sami seba preto nevnímame ako výsledok, odkaz či dedičstvo, súčasť obrovskej siete, ktorá sa neustále rozpína už milióny rokov a núti nás prevziať zodpovednosť.
(zdroj: Foto - Archív SME)Či chceme, alebo nie, sme strojcami všetkého, čo tu po nás zostane pre ďalšiu generáciu. Macfarlane sa preto medzi riadkami zamýšľa, či sme dobrými predkami, alebo budú naše skutky navždy visieť niekde v sieni hanby.
V jeho knihe cestujeme do rôznych končín našej úžasnej planéty a spoznávame ľudí, ktorí sú s ňou úzko spätí, čím sa pomyselne stávajú autorovým tmelom. Dokázal ich totiž prepojiť s rozsiahlymi krajinami naprieč celým svetom od parížskych katakomb až po miesta ukryté hlboko na dne morí a oceánov.
„Podzemie je životne dôležité pre hmotné štruktúry súčasnej existencie, ako aj pre naše spomienky, mýty a metafory. Je to terén, s ktorým sa denne stretávame, a ktorý nás denne utvára. Napriek tomu pociťujeme neochotu uznať prítomnosť podzemia v našom živote alebo pripustiť, ako znepokojivo formuje našu predstavivosť.“
