My v nej vidíme ženu, ktorá sa narodila na to, aby bola hviezdou a na obálkach časopisov. Ona tvrdí, že v civilnom živote sa takmer vôbec nemaľuje a oblieka sa do veľkých, neforemných šiat.
Červený koberec a slávnostné róby považuje len za milú hru, keď v sebe môže prebudiť dievčenský element.
Ešte na strednej škole bola samotárka a plachá, a tú plachosť vlastne nedokáže celkom skryť ani dnes, keď je jednou z najpopulárnejších herečiek na svete. Je viditeľná aj vo chvíli, keď sa smeje na tom, aký status má.
Vraví, že nebude popierať to, že je buržujka, ani sa nebude tváriť, že sa nemá dobre, hoci vo svojom najnovšom filme hrá televíznu moderátorku France, ktorá sa zo slávy a falošného života celkom zosype. Je v programe prehliadky Crème de la crème.
Už niekoľko rokov ste celebrita. Ako ste sa s tým vyrovnali?
Byť každému na očiach nie je pre nikoho jednoduché. V istom zmysle je to násilie. Je síce príjemné, keď vás ľudia majú radi, no väčšinou má každý z nás aj pomerne veľkú skupinu ľudí, ktorí nás radi nemajú a vôbec k nám nie sú milí.
Našťastie, nežijem v Spojených štátoch, kde sú celebrity naozaj celebrity, žijem vo Francúzsku, kde sú rozmery celebrít predsa len diskrétnejšie. My Francúzi vlastníme právo na svoj obraz, nikto ním nemôže len tak disponovať. Fotografie, ktoré narobia papparazzi, sú v podstate nepublikovateľné, ak by to predsa len urobili, mohli by sme ich žalovať. To nám naše súkromie pomáha chrániť.
Druhá vec je, že nie som v takej situácii ako je France. Nie som televízna moderátorka, len herečka. Môžem preto žiť svoj diskrétny život. Nikdy som nebola obeťou slávy. Mám celkom normálny život.

Prečo je televízna moderátorka dostupnejšia ako herečka?
Je rozdiel v tom, ako k nim ľudia pristupujú.
Keď som šla za režisérom Brunom Dumontom a povedala som mu, že by som s ním chcela pracovať, mal práve tento film v hlave. Spýtal sa ma, Léa, vieš, na čo práve myslím? A porozprával mi príbeh celebrity, ktorá sa takmer zblázni.
Navrhovala som mu, aby bola France herečka. No zaprotestoval. Nie, nie, potrebujem niekoho, kto je ľuďom bližšie. Niekoho, kto im dennodenne vstupuje do života a je im preto dostupnejší. Herečky predsa len pôsobia tajomnejšie a viac glamour, zvyknú okolo seba vytvárať auru človeka z iného sveta. Televízne novinárky nie.
France je nielen moderátorka, ale aj vojnová reportérka, ktorá manipuluje realitou a režíruje si ju podľa vlastných predstáv. Z čoho vyplýva vaša irónia voči novinárom?