"Z Národného sa neodchádza,“ povedala mi raz istá významná členka Činohry SND. "A ak,“ dodala mierne cynicky, "tak len v truhle.“
Tento môj text však chce byť o opačnej strane tohto výroku. O tom, ako sa do Národného prichádza.
Slovenské národné divadlo priťahovalo a stále priťahuje hercov z menších slovenských divadiel (nie celkom spravodlivo nazývaných "vidiecke" – Košice, Nitra či Martin sú predsa veľké mestské sídla).
To sloveso "priťahovať" má dvojitý význam: Národné si priťahuje hercov a herci tiahnu k Národnému. Má to svoju logiku – Národné je to, čomu sa hovorí prvá scéna, prichádzajúci herci, speváci, tanečníci, režiséri, dramaturgovia, choreografi ho obohacujú, no obohacujú najmä nás divákov.
Ale pozor: to priťahovanie nie je prírodný zákon a neznamená, že menšie divadlá nemajú svojich skvelých hercov! Poznám niekoľkých, čo dostali ponuku do Národného a s poďakovaním ju odmietli.
Viacero hercov a herečiek smerovalo do Národného hneď po štúdiu na niektorej umeleckej škole: Ladislav Chudík, Božidara Turzonovová, Michal Dočolomanský, Dušan Jamrich, Zuzana Fialová... .
