Keď sme smädní, pijeme, túžbu po spánku nám telo signalizuje ospalosťou. Ako však zistíme, že potrebujeme myslieť? Potrebujeme to vôbec k životu? Niekedy, keď sa tak pozeráme okolo seba, sme si nie celkom istí, či je táto ľudská vlastnosť potrebná. Martin Poliačik o myslení napísal knihu Poriadok v hlave (N Press 2022) spolu s Lindou Lančovou práve preto, aby sme sa naučili využívať tú sivú hmotu, čo v hlave máme.
Kritické myslenie je niečo, čo sa asi dá získať praxou, debatami, diskusiou. Vy ste práve vydali „príručku“, ktorá je praktickým návodom. Dá sa kritické myslenie chápať ako nástroj na lepšie uchopenie tohto sveta?

Kritické myslenie je dnes už pojem zahŕňajúci veľké spektrum navzájom previazaných teórií a praktických návodov. Od základov logiky cez filozofiu jazyka, vedeckú metódu skúmania okolitého sveta až po psychologické koncepty kognitívnych skreslení. Ako celok teda slúži nielen na poznávanie vonkajšieho sveta, ale aj nás samotných v ňom. Ja sa sústredím najmä na argumentáciu, komunikáciu a rozhodovacie procesy.
Môžeme teda knihu Poriadok v hlave chápať ako učebnicu pre samoukov? A už keď nahliadneme do sveta myslenia, ako by mal záujemca ďalej postupovať? Jasné, v knihe sú cvičenia, ale zväčša sám so sebou nediskutujem...
Naopak, diskutujete so sebou veľmi často. Alebo aspoň veľa ľudí to robí. Môžete v hlave viesť dialóg s vnútorným oponentom alebo s niekým z vašich blízkych ľudí. Alebo sa len sám seba pýtať naučené otázky a tak do vlastného myslenia vnášať štruktúru a poriadok. Práca na zušľachťovaní vnútorného dialógu je dôležitou súčasťou zlepšovania kritického myslenia.
Vzorce myslenia, ktoré sme v knihe predstavili, dávajú ľuďom možnosť získať nové návyky pri príprave na dôležité stretnutia, prezentácie alebo rozhovory v rodine. Písali sme ju tak, aby tieto vzorce boli použiteľné v každodennom živote a ľudia sa k nim mohli opakovane vracať.