V Magazíne o knihách sme sa s režisérkou, scenáristkou a spisovateľkou Marianou Čengel Solčanskou zhovárali o jej historických románoch (Generál, Jánošík, Proces s mŕtvym). V rozhovore sme neobišli ani jej filmárske aktivity.
Ste režisérka, scenáristka a autorka niekoľkých historických románov – ako sa tieto odlišné pozície a odlišné kreatívne postupy navzájom ovplyvňujú? Píšete knihu s podvedomou predstavou, že z nej bude scenár filmu? Ktorý budete možno režírovať?
Katarína Vavrová: Nepotrebujem šokovať Čítajte Nedá sa žiť iba réžiou. Aspoň ja by som to nedokázala. Film za filmom, to človeka postupne zničí. Zostane riedky. Písanie je oslobodzujúce a myšlienka na film ma vtedy väčšinou nemáta. Posledné tri knihy, ktoré som napísala, sú v tom výpravnom historickom kontexte vlastne nerealizovateľné v našom stredoeurópskom priestore.
Keď som čítal vaše knihy, napadlo mi, že zo Štefánika alebo Tisa by mohli byť dobré filmy.
Mohli. O procese s Tisom som napísala scenár, ale na rozdiel od knihy v ňom nie je tá autobiografická linka, príbeh Cyrily Gregus.
Takže pripravujete film o Tisovi?
Film je veľmi krehká záležitosť, závislá od množstva faktorov. Sú filmy, na ktoré vám stačí rok, a potom také, ktoré si so sebou nesiete desaťročia.
Spomínali ste nízke slovenské finančné možnosti, ale jestvujú filmy, ktoré o československej téme urobilo HBO, to by nebola cesta? Neuvažujete takto?
Je veľmi málo tém v našej histórii, ktoré by boli atraktívne v globálnom meradle. To, čo pre nás znamená veľa, sa napríklad Britovi alebo Francúzovi môže zdať banálne. Ale katolícky farár na čele štátu, ktorý kolaboruje s Hitlerom a platí Nemeckej ríši za masové vraždenie vlastných občanov, to skutočne je veľká téma.
