Autor, scenárista, dramaturg a producent Maroš Hečko (55) má na konte filmy Kandidát, Amnestie, Slovo, Zátopek, Invalid a Konečne máme republiku. Okrem toho sa spolupodieľal na viacerých dokumentárnych filmoch. Tento rok sa do kín dostane čierna komédia Invalid a po ňom dokument o architektonickom brutalizme, ktorý zachytáva stavby v postkomunistických krajinách z rokov 1958 – 1989. Nedávno mu vyšiel štvrtý román – Dedičstvo po barbaroch, v ktorom poslal hlavného hrdinu hasiť požiare do Austrálie. Aj tento námet plánuje sfilmovať.
Ste mimoriadne činorodý človek – hudobník, autor, scenárista, dramaturg, kreatívny producent, producent, vyučujete na vysokej škole... Je pre vás dôležitá táto profesijná sloboda a možnosť striedať jednotlivé pracovné polohy?

Všetky tieto činnosti ma nesmierne napĺňajú. Baví ma striedať ich. Keď som prežíval intenzívne obdobie vo svojom súkromnom živote, cítil som potrebu vyrozprávať sa zo všetkého, či už v rámci lyrickej podoby hudobných textov, krátkych básní, haiku, až po dlhšie texty. To, čo ma ťaží v rámci spoločenského života a politiky, reflektujem na širšej ploche prostredníctvom filmu alebo literatúry.
V ktorej z týchto profesií sa cítite najlepšie?
Posledné roky sa naplno realizujem v rámci filmu a literatúry a okrajovo v hudbe. Nedávno som však nahrával štyri skladby k filmu Slovo. Všetok voľný čas mi teraz zaberá písanie. Prepadol som mu. Píšem novú knihu a popritom robím filmy. Ale spievam rád. Už od roku 1998, takmer dvadsaťpäť rokov, chodím na spev k pani profesorke Bílkovej.
K Lukrécii Bílkovej som na spev chodila aj ja. Ako sa má?
Bude mať už takmer osemdesiat rokov, ale stále je veľmi aktívna a jej hodiny spevu sú fantastické a legendárne. Chodíme k nej spolu s mojím jedenásťročným synom.
Spomenuli ste, že píšete novú knihu. Akú?
Momentálne mám rozpracovaný projekt Konečne máme republiku. Je o rozpade Československa v roku 1992. Príbeh je o rodine Varchalovcov, v ktorej sa na povrch derú nepríjemné veci z minulosti. Na Silvestra sa táto rodina stretne a oslavuje nielen vznik novej republiky, ale aj narodenie a krst dieťaťa.

Uzatvára sa takmer storočná história krajín, v ktorej si ľudia majú potrebu vyrozprávať rôzne veci. Z námetu už vznikol scenár, dostali sme naň podporu a nakrúcať začíname v decembri. Okrem Čechov sa do tohto projektu zapojili aj Kanaďania.
Čím vás táto téma zaujala?
Začiatkom deväťdesiatych rokov k nám prišlo množstvo ľudí zo zahraničia, ktorí chceli spoznávať východný blok. V rokoch 1992 – 1993 som žil v Prahe a vtedy tam dlhšie než pol roka žilo až do 400-tisíc Američanov. Prišlo sem množstvo zahraničných študentov aj ľudí, ktorí vyučovali angličtinu.