Musela ísť študovať biológiu, aby pochopila, že chce robiť alternatívne divadlo. Pôsobila v činohre, zahrala si v zahraničných produkciách, vo Frankensteinovi, do slovenského jazyka vniesla spojenie „lámač sŕdc“, získala popularitu v Búrlivom víne.
A mnohým deťom v nemocniciach priniesla radosť ako klaunka.
Práve pri práci pre Červené nosy sa naučila zvládať trápnosť aj pády a údery. Na trápnosť radí poodstúpiť a priznať si ju. „Úprimná reakcia je začiatkom niečoho nového, čo funguje a odmenou je smiech publika,“ vysvetľuje.
Fyzické klaunské zručnosti využila aj pri nakrúcaní nového seriálu televízie Joj Ultimátum.
V seriáli Ultimátum hráte doktorku Slámovú, ktorá s manželom vedie rodinnú kardiologickú kliniku. Môžete nám ju priblížiť?
Je to žena uväznená v profesionálnom blahobyte a zároveň v absolútne žalostnom súkromnom živote. Stretávame ju v okamihu, keď chce svoj život napraviť a dramatické udalosti jej v tom paradoxne pomôžu. Hraničná situácia rukojemníckej drámy všetkých uprace. Každého nejako.
Takže je to viac vzťahová ako rukojemnícka dráma?
Pre moju postavu určite. Pre príbeh seriálu je to však bezhraničná snaha o odhalenie pravdy. Pre všetkých zúčastnených.
Hrať doktorku Slámovú bola pre mňa obrovská radosť, pretože nosí tajomstvo. Predstavuje príbeh mnohých úspešných žien, ktoré každá po svojom, hľadajú samy seba.
Aj vy ste museli absolvovať výcvik pre práce vo výškach či naučiť sa podmínovať nemocnicu, ako Ján Koleník?
Strávili sme dva dni s famóznymi kaskadérmi, aby sme zvládli bitku medzi únoscom a doktormi. Naučili nás presnú choreografiu, nacvičovali ju s nami veľmi pomaly, najprv na 20 percent rýchlosti, potom na 40 a až potom v plnej rýchlosti na niekoľko ostrých záberov.
Každý vedel, čo má robiť, aby sme si neublížili. Mali veľkú pokoru a dbali o našu bezpečnosť. Obrovskí profesionáli.
Hrali ste bitku už niekedy predtým?
Tým, že robím s klaunami, máme tréningy slapstickov, teda rôznych pádov a úderov. S pomocou kaskadérov som tieto techniky využila, aby som si neublížila, hoci to tak vyzeralo.
