Ukrajinský film to nie sú len klasici Oleksandr Dovženko a Sergej Paradžanov, či súčasníci Oleh Sencov a Volodymyr Zelenskyj, ktorých dnes poznáme viac cez ich verejné pôsobenie ako filmovú tvorbu.
Je fascinujúce a inšpiratívne sledovať, akí sú Ukrajinci odhodlaní bojovať, ako sa nenechávajú zlomiť, ako sa muži z relatívneho bezpečia vracajú do vlasti riskovať život, brániť ju do posledného muža.
Milujeme tie príbehy, lebo chceme veriť, že by sme toho boli sami schopní, ak by sme sa ocitli v podobnej situácii. Každý, kto Ukrajinu a Ukrajincov aspoň trocha pozná, tvrdí, že ich odhodlanie ho neprekvapuje, že sú jednoducho takí.
Vojna, ktorá teraz desí svet, sa začala už v roku 2014 anexiou Krymu. Na Ukrajine za tých osem rokov stihlo vzniknúť hneď niekoľko veľmi výrazných filmov o nej.
A nielen filmov ašpirujúcich na vyššie umelecké kvality, silných, výrazných drám o nezmyselnosti a utrpení.

Vznikli aj priamočiare komerčné divácke filmy v tom najpoctivejšom slova zmysle pracujúcich s prvou signálnou sústavou.
Oplatia sa zapamätať si minimálne dva, nie kvôli výnimočným filmárskym kvalitám, ale preto, čo o vojne vypovedajú a aké posolstvo šíria.