Dvadsiate storočie bolo obdobím mimoriadneho rozmachu operného žánru, no zároveň svedkom straty veľkého množstva divákov.
Po odznení éry veľkých operných majstrov Giacoma Pucciniho a Richarda Straussa nastal pozvoľný ústup novej opery zo širokej diváckej pozornosti, ktorej fokus ostal sústredený na staršie diela.
V minulom storočí vzniklo síce množstvo vynikajúcich opier, no nároky kladené na interpretov a divákov natoľko vzrástli, že pôvodná operná tvorba sa stala tým, čím bola na svojom úplnom začiatku – elitárskym žánrom.
Predchodcovia opery
Antické divadlo je pokladané za najstarší model divadla, v ktorom sa spájala hudba a slovo, a možno ho pokladať za zásadný inšpiračný zdroj pre vznik opery.
V gréckych drámach bola hudba pokladaná za významnú súčasť, hoci vtedajšie hry zďaleka neboli iba spievané. Jednohlasné spevy sa pravdepodobne striedali s komentármi zboru a hovorenými pasážami. Spevákov sprevádzali jednoduché brnkacie a dychové nástroje.
Podľa historických prameňov mali najväčší zástoj hudby grécke komédie a priestor dostával aj tanec.

Podobne ako v gréckom divadle hudba a spev hrali významnú úlohu aj v stredovekých hrách s témami života Panny Márie a svätých i v liturgických drámach, z ktorých sa neskôr vyvinuli mystériá.
V nich už hudba tvorila väčšie plochy interpretované formou gregoriánskeho chorálu a epickú zložku tvorili zväčša biblické príbehy zo Starého i Nového zákona.
Neskôr sa jednohlasný spev obohatil a objavili sa polyfonické časti so sprievodom hudobných nástrojov, nezriedka vo väčšom obsadení. Vznikali tiež svetské hry s inštrumentálnou hudbou, spevom i tancami s pastorálnymi a komickými námetmi.
V období renesancie sa objavili útvary, ktoré už môžeme považovať za predzvesti opery. Náznaky sa dajú dešifrovať v pašiových hrách s partom evanjelistu ako predobrazom operného recitatívu, putovných dramatických kantátach a intermédiách z 15. storočia.
Tie boli uvádzané na šľachtických dvoroch pri slávnostných príležitostiach ako bloky niekoľkých hudobných, často nesúvisiacich čísiel s minimom epiky, ale s efektným predvedením vrátane nákladnej výpravy a scénických efektov.
Tesne pred vznikom opery sa ťažisko tvorby hudobných divadiel presunulo z pouličných jarmokov a kostolov prístupných širokej verejnosti do aristokratických sídiel.

Vznik opery
Opera vznikla na prelome 16. a 17. storočia vďaka mylnej predstave vtedajšej intelektuálnej aristokratickej elity o starogréckej dráme. Florentská camerata chcela v duchu renesančných trendov oživiť antické hry, o ktorých tušila, že sa uvádzali s hudbou. Táto napodobenina dostala podobu opery.