Svetové univerzity robia veľkú chybu, ak dnes rušia semináre veľkých ruských spisovateľov. V ich dielach je všetko, dokonca aj jednoduchá odpoveď na vojnu. Putin je však čitateľom iných kníh. Súznie najmä s fanatickým patriarchom Kirillom, ktorý chrlí síru a šíri apokalyptické bludy.
Aj na Slovensku predstavitelia kresťansko-konzervatívnych kruhov dlhé roky velebili Putina a doteraz sa za to neospravedlnili, hovorí spisovateľ MICHAL HVORECKÝ.
Čo z ruskej literatúry vyplýva, ako Rusi vnímajú vojnu?
Násilie je veľkou témou ruskej literatúry a kultúry vôbec. A tiež moc, ovládanie jednotlivca, manipulácia. S takými dejinami niet divu.
Dostojevskij často uvažuje nad tým, ako človek dokáže naplniť svoj život v nespravodlivej spoločnosti: či mu na to stačí slobodná vôľa, alebo sa nevyhnutne musí uchýliť k násiliu. Či páchať zlo na sebe alebo na iných. A či je vinník alebo obeť.

Stavrogina z Besov charakterizoval ako človeka, do ktorého akoby sa natlačilo viacero duší. To je úžasný obraz, ale aj desivý. Udusiť každého génia v kolíske – to je Rusko v skratke.
Hrdinovia Besov vnímajú násilie priam metafyzicky, dokonca absurdne podpália tretinu dediny. Nepáči sa im despotizmus, ale sami sa stávajú teroristami, zmietaní medzi hrôzou aj obdivom k moci, cirkvi aj Západu.
Prečo Rusov tradične trápil Západ?