V školách sú najlepšie tie knihy, ktoré sa čítajú pod lavicou. A veru, neviem o prípade, že by niekto pod lavicou čítal Slávy dcéru. Zato napríklad Troch pátračov, ktorých v detstve miloval aj minister školstva Branislav Gröhling, by sme pod lavicami našli aj dnes. Ako sa vo svojej funkcii pozerá na povinné čítanie? A bude sa systém v rámci reformy školstva meniť?
Sledujete záujem žiakov o knihy, literatúru? Čítajú dnešné deti?
Čítajú. Ale čítajú inú literatúru než my kedysi. Vždy som bol v kontakte so školami a keď ich navštevujem dnes, vidím, že aj v digitálnej ére deti čítajú. Často sú to však detské tituly ako napríklad Denník odvážneho bojka.
Mariana Čengel Solčanská: Spoločnou témou mojich kníh je odmýtizovanie Čítajte Dnes totiž majú žiaci na výber oveľa viac detskej literatúry než kedysi. Zatiaľ čo my sme ako deti často čítali aj dospelácku literatúru, dnešní žiaci majú k dispozícii množstvo titulov. Máme knižky pre deti, násťročných, dospievajúcich a tak ďalej.
Niekto to možno vníma kriticky a povie, že deti nečítajú „kvalitnú“ literatúru. Podľa mňa je podstatné, že čítajú. Sú v kontakte s jazykom, učia sa pochopiť text a spracovať ho. A možno aj prostredníctvom oddychovej literatúry sa raz dostanú k vážnejším dielam.
Zohľadňujú učitelia vo výučbe to, aké knihy žiaci čítajú a čo ich zaujíma?
Mnohí áno. Napríklad kolegyňa, ktorá so mnou prišla na ministerstvo, bola dlhé roky riaditeľkou a učiteľkou slovenčiny. Každý štvrtok začala slovenčinu tým, že si deti vytiahli svoje vlastné knihy a pätnásť minút čítali. Bolo jedno čo. Každý si doniesol svoju vlastnú knihu a potom sa o nej rozprávali.
Takýto prístup je vítaný. Deje sa to aj na iných školách?
Nedávno som bol v škole, kde mali žiaci v knižnici hodinu literatúry a učili sa o rôznych žánroch. Rozprávali sa aj o komiksoch od Marvelu, z ktorých sú dnes filmové trháky. Tým nedávam komiksy na jednu úroveň s knihami. Nerobila to ani pani učiteľka.
Branislav Gröhling (zdroj: Foto - Archív SME)Ale páči sa mi, že si našla spôsob, ako sa priblížiť deťom a postupne ich naviesť potenciálne k ďalšej literatúre, možno smerom k fantazijným či sci-fi titulom. Pokojne by mohla začať Antigonou alebo niečím, čo by deti nie celkom pochopili a možno by ich to odradilo. Ale našla spôsob, ako v deťoch prebudiť záujem o knihy.
Neznamená to, že treba upraviť povinnú literatúru? Niektoré z diel sú naozaj pre deti ťažko pochopiteľné a čitateľsky nepríťažlivé.
Pred niekoľkými rokmi vznikla kontroverzia ohľadom jedného z diel v zozname povinného čítania. Vznikla iniciatíva vyškrtnúť ho. Osobne si myslím, že nepotrebujeme povinnú, ale odporúčanú literatúru.
A riešením teda nie je škrtať, ale rozširovať. Vytvoriť skupiny diel, z ktorých si škola podľa svojich potrieb a podľa potrieb žiakov vyberie. Potom je to aj na individuálnom prístupe učiteľa.
Môže pracovať tak, že triedu rozdelí na skupiny, každá bude čítať iné dielo a následne si ho navzájom reprodukujú a podelia sa oň. Nemusíme fungovať zastaraným spôsobom, v ktorom každý žiak musí prečítať konkrétne dielo.
Tým prvým krokom sú však aktivity, ktoré som už spomenul: čítanie kníh, ktoré majú deti rady, priblíženie sveta kníh cez tvorbu, ktorú poznajú. Negarantuje to, že každý jeden zo žiakov si naozaj prečíta a docení náročnú literatúru.
