Parkom Eline Vere, ktorý sa tiahne medzi Groot Hertoginnelaan v Haagu a jedným z množstva kanálov, som prešla veľa ráz. Socha v ňom bola iba ďalšia, na ktoré som pri potulkách mestom narazila.
Po prvý raz ma ohromila štíhla dievčenská postava a nenútená grácia jej pózy, ale zvyšné dni som ju minula bez povšimnutia. Vôbec som si neuvedomovala, o aké výnimočné dielo ide, kým som v novinách nenarazila na rebríček desiatich kníh z holandskej pôdy, ktoré by si mal prečítať každý.
Najstaršou z nich a dokonca na tretej priečke sa vyhrievala Eline Vere od Louisa Couperusa. Meno autora som vďaka Psyché, Osud či Knihy malých duší poznala, ale o románe Eline Vere som jakživ nepočula. Kto to je? V Holandsku je na podstavcoch takmer dvesto literárnych hrdinov, lenže prečo je na jednom z nich Eline Vere? V bedekri o nej nie je ani zmienka. Pochopiteľne, chcela som sa dozvedieť viac.
Šťastne zamilovaná?
Zašla som teda do najbližšieho kníhkupectva. Majú vôbec knihu v regáli? Úprimne, pochybovala som o tom. Mýlila som sa a poriadne. Mladý predavač mi ju sotva po dvadsiatich sekundách vrazil do ruky a jedným dychom vyklopil: „Výborný výber, skvelá klasika, máme od autora aj iné diela...“
Ešte chvíľa a predal by mi všetky. Odolala som. Zaujímalo ma iba, či v dnešných časoch takú starú beletriu niekto číta. Predsa len štýl písania, archaizmy, dlhočizné vety so zvonivými metaforami...

„Mnohí. Kniha dodnes patrí k autorovým najpredávanejším titulom a o Eline sa hovorí, akoby bola z mäsa a kostí a naozaj existovala. Milujú ju najmä mladé dievčatá,“ dozvedela som sa vzápätí.
Mladá som už bola, tak prečo by som si ju mala prečítať?
„Určite poznáte ten pocit, keď ste šťastne zamilovaná a zrazu sa bojíte, že sa to môže skončiť,“ znela jeho odpoveď. Zrejme som sa zatvárila nechápavo a tak pokračoval: „Viete si predstaviť, že musíte robiť dôležité rozhodnutia len preto, že sa to od vás očakáva?“
Konečne som bola v obraze. Bolo rozhodnuté. Zaplatila som 17,50 eura a vydala som sa domov. Dúfala som, že to nebude žiadna ďalšia Pani Bovaryová či Anna Kareninová. Priznávam sa, že preferujem skôr oddychovú literatúru, lenže o niečo neskôr som zistila, že ani Eline Vere takou nie je.