Milí spoluobčania. Ukázalo sa, že vymaniť sa z temného totalizmu je ťažšie, ako som si myslel, že prechod k slobode a demokracii komplikujú udalosti, ktoré sú nad moje sily.
Lúčim sa s vami, dnes končím ako váš prezident, vravel Boris Jeľcin niekoľko minút pred koncom roka 1999. Ešte stihol odkázať, že nové voľby budú o tri mesiace a že dovtedy bude jeho zástupcom Vladimir Vladimirovič Putin - a Rusi už vypínali telky.
Utekali na námestia oslavovať príchod nového roka. Jeho posledné slová možno ani nevnímali, medzi pohárikmi vodky a šampanského nebol čas analyzovať, čo sa práve stalo a čo to bude pre Rusko znamenať.
Máme dosť vodky? pýta sa. Viesť rozhovor s Gorbačovom je náročná disciplína Čítajte Jeden z tých, čo boli vtedy v strehu, bol režisér Vitalij Manskij. V ruskej štátnej televízii viedol oddelenie dokumentov a práve nakrúcal film o Jeľcinovi. Jeho rozhodnutie abdikovať ho však neočakávane priblížilo k Putinovu, vďaka čomu sa mu podarilo nakrútiť exkluzívne zábery.
Najprv z nich zostrihal film, ktorý chcel Putin využiť na svoju prezentáciu. Politická situácia sa však prudko zmenila a Manskij bol vylúčený z jeho okruhu.
Po rokoch sa vrátil do strižne už ako nezávislý režisér a na materiál sa pozrel znovu. Zrazu ho pochopil. Uvidel v ňom to, čo vtedy ešte nevidel.
Vznikol tak film Svedkovia Putinovi. Pre vojnu na Ukrajine sa film vracia do slovenských kín.
Vladimir Vladimirovič sa asi sprchuje
Jeľcin si 26. marca 2000 spokojne sadol k televízii. Prieskumy boli priaznivé, naznačovali, že ľud schválil muža, ktorého si vybral za nástupcu. Už sa nevedel dočkať, kedy bude môcť buchnúť šampanské.
Putinovi stačilo prvé kolo, aby s prehľadom zvíťazil. Jeho samotného však o pár minút čakala prvá potupa.
