Kniha o jednej úzkorozchodnej železnici je vďaka nadšeniu a úsiliu autora fascinujúcim dokumentom čias, nostalgickou spomienkou, kultovou záležitosťou pre fanúšikov železníc a poctou jednému odvážnemu projektu.
Korytnica a Korytnička
Od prvých riadkov knihy je zrejmé, že pre Kontúra ide o srdcovú záležitosť. Vyrastal totiž priamo na železničnej stanici v Liptovskej Osade, na trati z Ružomberka do kúpeľov Korytnica. Vlaky premávali doslova okolo jeho kolísky. „Zjavovali sa ako úkaz. Pamätám si, že som sa v postieľke pod oknom staval na nohy, aby som ten zjav mohol s úžasom sledovať.“
Ťaženie proti drogám alebo vojna proti ľuďom? Čítajte Korytnička už neexistuje v stave železničnej spojnice. Z prostredia, ktorým prechádzala (aj z vnútra ľudí), sa vytratilo niečo dôležité. Kultivovala krajinu, vzbudzovala spolupatričnosť a rozdávala cestovateľský zážitok. To všetko je dnes v minulom čase, pretože zodpovední už dávnejšie (v septembri 1974) vypočítali, že je nehospodárnym bremenom a dá sa nahradiť autobusmi.
Samozrejme, táto úzkorozchodka nie je na Slovensku jediná. Autor sa pred pár rokmi vo svojej prvej knihe venoval histórii „pionierskej železnice“ z Prešova na Sigord. S Korytničkou sa však spája niekoľko výnimočných súvislostí. Vďaka nim je čítanie o nej zaujímavé v celoslovenskom rozsahu. Kniha rýchlo vzbudila nadšené ohlasy aj u priateľov vlakov v Česku. Osudy železnice sú navyše výrazne späté s kúpeľmi Korytnica, ktorých príbeh by poskytol dosť materiálu aj pre samostatnú knihu.
(zdroj: Foto - Archív SME)Autor pracoval na knihe štyri roky a výsledok je bez preháňania ohromujúci. Zhromaždil množstvo materiálu, dobových fotografií, štatistík, máp a technických výkresov, dokumentov i svedectiev. To všetko sprevádza textom, v ktorom kombinuje štylistickú zrelosť s faktografickou dôslednosťou. Dbá na krásne písanie tak, ako dbali na krásu všetci, ktorí vymýšľali projekt železnice, staničné budovy a stavali kúpeľné domy v Korytnici.
Viac ako nostalgia
Kúpeľná osada ukrytá hlboko v nízkotatranskej doline pod Prašivou lákala prominentných návštevníkov z rôznych končín Uhorska už v polovici 19. storočia. Rástol predaj korytnickej vody, pribúdali ubytovacie domy aj reštaurácie.
