Martha Gellhorn ukazuje, že poznávať svet je naozaj čosi vážnejšie ako oddych na hotelovej pláži a nákup magnetiek. Dobrodružnú povahu doplnila otvorenosťou, vtipom i kritickým pohľadom, a tak sú jej „výlety do pekla“ zábavné. Bez ohľadu na časovú priekopu medzi nami a jej svetom.
Spomienky s nehou
Gellhornová je legendou včerajška. Dnes tento terén obsadili reportéri v nepriestrelných vestách, helmách a so satelitnými telefónmi. Americká spisovateľka a novinárka patrí k najuznávanejším vojnovým reportérkam. Aktívne informovala o občianskej vojne v Španielsku, sledovala vzostup Adolfa Hitlera.
Ako von z hlbokého nepokoja Čítajte Podarilo sa jej (bez akreditácie, v pozícii zdravotnej sestry) zúčastniť na vylodení v Normandii. Ako prvá reportovala o oslobodení koncentračného tábora Dachau. A hoci bola v rokoch druhej svetovej vojny manželkou Ernesta Hemingwaya, neparazituje na jeho mene. Nahlas varovala manžela aj ostatných, že sa nemieni stať „poznámkou pod čiarou v živote niekoho iného“.
Už vo vysokom veku reportérsky pokrývala americkú inváziu do Panamy, ale na balkánske konflikty v deväťdesiatych rokoch sa necítila. Ako 90-ročná zomrela v roku 1998.
Päť výletov do pekla je skvelým výberom z jej cestopisov. Sú rozmanité svojím načasovaním aj charakterom krajín, ktoré navštívila. Pri týchto cestách sa konfrontovala s rizikami vojny, chudobou afrických krajín, nudou a skorumpovanosťou sovietskeho života aj neskutočnými kulisami menších karibských ostrovov.
Hneď v úvode upozorňuje, že spomína na svoje cesty s nehou. Pridáva aj veľkú dávku nostalgie, lebo svet je dnes sterilnejší, formálny, falošne dokonalý a pozväzovaný pravidlami, ktoré vlastne nikoho nebavia. Všetci cestovatelia musia byť životaschopným plemenom. „Bez ohľadu na to, aká katastrofálna bola naša minulá cesta, nikdy nestrácame nádej na tú ďalšiu.“
Dravá aj láskavá
Autorka bojuje s chaosom vo vlastných poznámkach, naráža na hranice ľudskej pamäti. Aj preto musí nájsť kritérium, podľa ktorého spraví výber „the best“ zo svojich ciest.
