Tvrdiť otvorene, že vojna je našou súčasťou, je nepríjemné. Nechceme totiž vedieť, že v nás vojna prežíva od narodenia až po smrť, a nech sa snažíme akokoľvek, nedokážeme sa jej nijako zbaviť. Je v našich životoch prítomná ako temná bytosť číhajúca niekde v úzadí a vyčkávajúca na svoju príležitosť vypuknúť.

Prečo je pre nás prirodzené bojovať? Nemali by sme túžiť iba po mieri? Ako vojny naprieč storočiami ovplyvnili ľudské spoločnosti? A naozaj sme predurčení k tomu už navždy medzi sebou bojovať?
Keď prestane platiť mier
Vojna je zlo, ktoré jedných desí a druhých fascinuje. Ak však chceme skutočne pochopiť dejiny ľudstva, musíme najprv nahliadnuť na vojny, ktoré sa v nich odohrávali. Doslova sa ponoriť do všetkých doterajších bojov a vedieť si predstaviť, že by ich vyhral či prehral niekto druhý.
„Vyzeral by náš svet inak, keby v piatom storočí pred naším letopočtom Peržania porazili grécke mestské štáty? Keby Inkovia rozdrvili Pizzarovu výpravu v šestnástom storočí? Alebo keby Hitler vyhral druhú svetovú vojnu? Určite áno,“ píše popredná a oceňovaná historička Margaret MacMillanová, ktorej zistenia sú priam provokujúce hlavne pre tých, ktorí vojnu vnímajú ako organizované násilie s množstvom obetí.

Tvrdí, že západné krajiny mali v posledných desaťročiach šťastie, nakoľko od konca druhej svetovej vojny sa ich vojenské konflikty citeľne nedotýkali. Bojovali síce vo Vietname, v Afganistane či v Kórei, no tieto vojny boli príliš vzdialené na to, aby ich obyvatelia Západu vôbec pocítili. MacMillanová však postoj západných krajín kritizuje. Namýšľajú si totiž, že sú mierumilovnejšie, čo je naozaj veľmi ďaleko od pravdy.
Oprávnená je aj jej kritika oslavovania vojnových hrdinov z minulosti, u ktorých nás predovšetkým uchvacujú ich činy v bojoch. Ako čas plynie a technika napreduje doslova raketovou rýchlosťou, vojny sa stávajú čoraz deštrukčnejšie a smrteľnejšie.
Dnes už ale nemôžeme hovoriť len o hrdinoch, do bojov vieme zapojiť milióny ľudí a ich mená sa tak ľahko rozplynú v dyme stúpajúcom z obydlí či v ohlušujúcom zvuku vybuchujúcich bômb.
Svet, ktorý stvorila vojna
Autorka síce načrtáva vojny od ich prvopočiatkov, no komplexne sa sústreďuje najmä na obdobie od konca osemnásteho storočia, pretože práve odvtedy sa vojny začali vyvíjať a meniť nielen počtami, ale aj svojou kvalitou.