Európska dominancia vo svetovej politike sa skončila v priebehu druhej svetovej vojny, prvého skutočne globálneho konfliktu. A neskoršia porážka a zánik Sovietskeho zväzu nakoniec znamenali posledný stupienok k rýchlemu mocenskému vzostupu západnej pologule, keď sa Spojené štáty stali jednou, ba dokonca prvou skutočne globálnou mocnosťou.
Zbigniew Brzezinski, uznávaný americký odborník na geopolitiku a medzinárodné vzťahy, kedysi poradca amerického prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť, a neskôr aj zahranično-politický poradca Baracka Obamu, prikladal dôležitosť spolupráci medzi Amerikou, Nemeckom a Francúzskom.
Klimatické klamstvá a ekologické podvody Čítajte Práve v ich záujme je totiž hľadanie politicky udržateľnej Európy, pretože ak by bola ich spolupráca úspešná, Európa by zostala previazaná so Spojenými štátmi a rozšíril by sa tak rozsah demokratického medzinárodného systému.
Kto je dôležitý hráč?
Ako veľký problém pre americkú geostratégiu v Eurázii vnímal Brzezinski aj celkový úpadok nadšenia z integrácie v Európe, čo môže viesť k opätovnému prebudeniu tradičných prejavov európskeho nacionalizmu.
(zdroj: Foto - Archív SME)Aj v tých najprosperujúcejších európskych štátoch totiž stále pretrváva rozsiahla nezamestnanosť, a tá plodí xenofóbne reakcie, ktoré môžu vyvolať náhlu zmenu francúzskej a nemeckej politiky smerom k politickému extrémizmu a šovinizmu.
To je však samozrejme ten najčernejší scenár, ktorý nám v knihe podáva.
Na opačnej strane barikády, na eurázijskom Ďalekom východe, je zase jedným z najdôležitejších hráčov Čína. Priestor uprostred Eurázie medzi ňou a rozširujúcou sa Európou však tiež zostane iba akousi geopolitickou čiernou dierou, kým Rusko nevyrieši vnútorný spor o svoju postimperiálnu definíciu. Avšak neistota týkajúca sa ruskej budúcnosti a jej vývoja je otázna, čo teraz intenzívne vnímame i my.
