Na prvej archívnej fotografii baletného súboru SND z dvadsiatych rokov 20. storočia sú len ženy.
S mužskými postavami vypomáhali členovia operného zboru alebo externisti, hlavné postavy tancoval väčšinou sám choreograf, baletný majster a riaditeľ v jednej osobe.
Vďaka súkromným školám postupne pribúdala mužská zložka baletu, no ešte aj po sto rokoch je ženská časť baletných súborov početnejšia a balerína ako krehká labuť zostáva ikonickým symbolom baletu.
"Balet je žena," tvrdil George Balanchin, choreograf, ktorý zmenil pohľad na klasickú tanečnú techniku a obrodil tanec na špičkách. My by sme ho však doplnili: "balet je žena na javisku" - v dokonalých pózach, vytvárajúcich geometriu jeho geniálnych choreografií.
V súčasnosti nám však čoraz viac žien na vedúcich postoch (za všetky spomeniem Tamaru Rojo, umeleckú riaditeľku San Francisco Ballet) dokazuje, že ich prínos je výrazný aj mimo javiska.
Prvý sólista Baletu SND Andrej Szabo: Najskôr som nechcel ísť do SND, potom som prišiel prosiť Čítajte Ella
Keď sa pozrieme na vyše storočnú históriu slovenského baletu cez osobnosti, ktoré ju viedli a umelecky formovali, zistíme, že ženy sa vo vedúcich funkciách vyskytujú len zriedkavo.
Výnimkou boli hneď pri zrode baletu Marta Aubrechtová (stála na čele baletu jeden rok, po zakladateľovi baletu Václavovi Kalinovi) a ešte významnejšou legendárna Ella Fuchsová-Lehotská – tanečnica, baletná majsterka, choreografka a šéfka baletu, ktorá stála v období 1920 až 1940 pri zrode, formovaní a profesionalizácii Baletu Slovenského národného divadla.
