Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý mal tridsiatich synov. Jeho synovia mali ďalších synov a synovia jeho synov mali ďalších synov.
Dnes je týchto princov okolo sedemtisíc, princezien zhruba rovnako, väčšina z nich si nárokuje na podiel bohatstva krajiny a človek nemusí mať titul z matematiky, aby mu bolo jasné, že tento model je dlhodobo neudržateľný.
Nie, toto nie je rozprávka.

Príbeh, ktorý sa začne premenou hotela Ritz na väzenie pre saudskú smotánku, pokračuje únosom libanonského premiéra a končí sa rozštvrtením novinára, by však mohol byť výborným politickým trilerom. Má dynamiku, má spád a má dobre zvoleného hlavného hrdinu. Až na to, že to nie je fikcia. Žiaľ.
Pošlite tam ef-pätnástky
Takto lakonicky zareagoval 29-ročný saudský princ Muhammad bin Salmán – ktorý mal v tom čase za sebou menej ako osem týždňov skúseností s vedením armády – keď ho jeho štáb v roku 2015 informoval o rebelantoch pochodujúcich Jemenom. Zarazení z jeho reakcie nezostali len generáli.

Kto to vôbec je, pýtali sa analytici na celom svete. V Bielom dome sa narýchlo zháňal jeho životopis.
Fakt, že tento syn úradujúceho kráľa relatívne v tichosti prevzal najväčšiu a najziskovejšiu firmu na svete, ropnú spoločnosť Aramco, stal sa veliteľom ozbrojených síl a následne i zastupujúcim korunným princom, sám osebe možno neznie prekvapivo. Synom kráľov sa také veci občas stávajú, všakže.
No Saudská Arábia nedostatkom následníkov na trón rozhodne netrpí a Muhammad k favoritom ani zďaleka nepatril. Rýchlosť a najmä drzosť, s akou sa toto mladé ucho vyrovnalo s rodinnou konkurenciou, zaskočili preto všetkých. A hoci dnes sa už nikto nepýta, kto to je, i po siedmich rokoch zostáva Muhammad bin Salmán veľkým tajomstvom.