„Hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne,“ to sú dve veci, ktoré v 18. storočí napĺňali obdivom Immanuela Kanta a minimálne na tom prvom by sa zhodli s neznámym umelcom, ktorý pred 18-tisíc rokmi na stenu jaskyne vo francúzskom Lascaux vyobrazil hviezdokopu Plejády – inak veľmi obľúbený námet mýtov a legiend civilizácií naprieč časom i priestorom, aspoň podľa Gilesa Sparrowa.

Ak sa tiež chcete pridať k zástupu amatérskych astronómov, stačí, ak za bezoblačnej noci vyjdete na balkón, alebo vybehnete za mesto. Že neviete, kam sa pozerať a len tak naverímboha vás to nebaví? Tento britský popularizátor vedy vás vo svojej novej knihe nasmeruje k najzaujímavejším bodom oblohy.
Polárka, Aldebaran i Betelgeuze...
I čierna diera, príležitostne vybuchujúce hviezdy či susedná galaxia. Sparrow si s čitateľom prejde rôzne druhy i štádiá hviezd, vysvetlí mu, kde príslušný objekt nájsť, pokiaľ možno voľným okom, a zakaždým pridá ručne kreslenú mapu.

Postupne ho tak prevedie nielen nočnou oblohou, ale i históriou vesmíru a kľukatými cestami jeho spoznávania, od Big Bangu až po jeho zrkadlový opak – zrútenie sa všehomíra do seba – oficiálne nazývané Big Crunch, alebo slovníkom Douglasa Adamsa, ktorý uprednostňuje aj autor, Gib Gnab. Prípadne, ak chcete, ksert ýkľev.
Ak ste v astrofyzike začiatočník a hľadáte vyslovene knihu, ktorá by vám vysvetlila základy toho, čo sa vo vesmíre deje a ako to vôbec vieme, prístupnejšou alternatívou pre vás možno bude opus magnum Billa Brysona Stručná história takmer všetkého (Ikar 2021), prípadne skúste výbornú knihu o dobýjaní vesmíru od Andrewa Raddera Za hranicami známeho (Ikar 2021).
Sparrowovo rozprávanie je v tomto aspekte trochu neprehľadné, a hoci to, ako čitateľovi postupne dávkuje informácie, má svoju vnútornú logiku, menej zorientovaní v téme sa občas môžu strácať.