Láska ide cez žalúdok na celom svete. Keď čítate knihy Julie Caplinovej, tušíte, že to dobre dopadne. Inak ani nemôže, keď sa okolo jej hrdiniek a hrdinov omotáva vôňa čerstvo napečeného chleba, koláčov, kávy a najmä hľadajúcej lásky. S britskou romantickou spisovateľkou, cestovateľkou a pekárkou Juliou Caplinovou sme si písali o jej hrejivých príbehoch (a koláčoch, samozrejme).
Čo máte radšej, písanie či prípravu chutných jedál na romantických miestach po celom svete?
Na to mám veľmi jednoduchú odpoveď. Najviac obľubujem sedieť na nejakej báječnej terase prekrytej viničom v Stredomorí a mať pred sebou veľký tanier čerstvo grilovaných kreviet pokvapkaných cesnakom v masle.
Marína Čarnogurská: Kto sa dostane k moci, stáva sa veľmi nebezpečným Čítajte A k tomu misu úžasne šťavnatého paradajkového šalátu, to celé doplnené košíkom rozvoniavajúceho, práve dopečeného miestneho chlebíka a k tomu veľkú čašu dobre vychladeného vína.
Aj keď milujem písanie, je to tvrdá práca na plný úväzok. Keď píšem prvý návrh, mám prísny rozvrh s cieľovým počtom slov na každý deň. Napísanie prvých návrhov považujem za najťažšiu časť písania a oveľa radšej pracujem na druhom návrhu, keď môžem začať upratovať slová, prehlbovať postavy a ďalej pracovať na ich motiváciách a na tom, čo ich poháňa.
Toto je môj čas na hranie, keď sa najviac bavím s príbehom. Musím sa vžiť do knihy, aby som spoznala svoje postavy a nechala ich robiť, čo chcú. Nie som plánovačka.
Keď začnem, mám približnú predstavu o príbehu, ale radšej nechám svoje knihy, aby sa pri písaní organicky vyvíjali. Milujem tie „aha!“ momenty, keď mi zrazu príde nápad, alebo vidím, ako sa môžem vrátiť a niečo navliecť do rozprávania.
Vaše knihy sú veľmi romantické a myslím si, že v týchto časoch (nielen pandemických, ale v súčasnom rýchlom a „sociálnom“ svete) potrebujeme nádej a romantické pocity. Je pre vás písanie aj niečo ako psychoterapia?
Myslím si, že viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme nádej, najmä v tých niekoľkých posledných rokoch, keď sa svet stal veľmi malým. Píšem veci, ktoré chcem čítať. Študovala som angličtinu a anglickú literatúru na univerzite a prečítala som veľa kníh, z ktorých niektoré som milovala a niektoré nie.
Mnohé boli považované za knihy, ktoré by ľudia mali čítať. Neznášam akýkoľvek druh knižného snobstva a myslím si, že ľudia by mali čítať akýkoľvek žáner, ktorý majú radi. Píšem romantiku, pretože dáva ľuďom radosť a šťastie. Viem to, pretože mi to čitatelia píšu a hovoria.
Moji čitatelia chcú únik, ale zároveň chcú prvok realizmu a postavy, s ktorými sa môžu stotožniť. Moje knihy sú rovnako o priateľstve a komunite, ako aj o romantike. Sú to veci, ktoré pochádzajú od mojich čitateľov, v ktorých mi hovoria, že im moje knihy pomohli prekonať ťažké životné obdobie alebo že vstup do sveta príbehov mojich postáv im doprial oddych od problémov.
Vo vašich knihách sa spája potešenie z prípravy jedla a labyrinty lásky. Čo majú podľa vás spoločné láska a jedlo?
V našej ľudskej histórii sa jedlo vždy vnímalo ako niečo, čo spája komunity, aby oslavovali, či už to môže byť vďakou za dobrú úrodu, alebo možnosť vniesť trochu svetla aj do najtemnejších častí roka.
