PETER KEREKES bol práve na ceste na viedenské letisko, keď sme cez telefón robili tento rozhovor. V jednom momente stíchol.
O chvíľu hovorí: „Práve som odignoroval rakúskeho pohraničiara. Ach, to je také krásne žiť v slobodnej zemi. Keď vám povie, aby ste zastavili, a vy mu len kývnete pasom a pokračujete ďalej. A nikto vás nezastrelí. Dúfam.“
Ukrajinský filmový štáb a herci jeho úspešného filmu Cenzorka zažívajú celkom inú realitu. Rozprávali sme sa o nich aj o tom, ako film vznikal, o ukrajinskej kinematografii, čo sa dialo a deje na Ukrajine.
Ste práve na ceste do Ženevy na festival, uvádzate váš film Cenzorka do švajčiarskych kín a o dva týždne zas do francúzskych. To musí byť náročné, takáto „tour de festivaly“.
Moja stará mama hovorievala: daj si pozor, čo si želáš, lebo diabol ti splní všetky želania. A ja som si veľmi márnomyseľne želal, aby film mal úspech a aby ma pozývali na festivaly. Tak to teraz zažívam.
Je to hrozné, lebo nestíham byť všade osobne a keď tam náhodou idem, tak je to za cenu krkolomných logistických cvičení. Takže film teraz veľmi veľa cestuje, ja menej.
Na fotkách z filmu ma ako prvé zaujali obrazy na stenách väzenia, kde sa film odohráva. To tam bolo, alebo to vytvoril filmový scénograf?
To si všetko robili sami. A nie je to špecialita len odeskej väznice. Keď sme robili rešerše, videli sme asi dvanásť väzníc na Ukrajine a skoro všade tam majú také krajiny s briezkami a s jazerami, borovicové lesy, more. Normálne vonku, obrovské exteriérové maľby.
V každej väznici sa nájde umelec?
Jasne.
Keď sme spolu robili pred rokmi rozhovor, plánovali ste dokument o ľuďoch, ktorí vykonávajú cenzúru rôzneho druhu. Ako z toho vznikol film o matkách a ich deťoch v ukrajinskej väznici?
Pri rešeršiach väzenských cenzorov, ktorí mali byť jednou poviedkou dokumentárneho filmu, sme zistili, že veľa väzňov píše listy ženám, ktoré sú na slobode. Beží tam hudobný kanál – niečo ako na Óčku – kde sa dole zobrazujú sms-ky od žien, ktoré sa chcú zoznamovať s mužmi.
Väzni nemajú prístup na internet, ale môžu pozerať telku. Keď je tam napísané, že Barbara, 25 rokov, miery 90-60-90, tak s tou sa nezoznamujú.
Prečo?
