„Chcem zomrieť! Chcem skapať! Nikdy! Nikdy v živote ma takto neponížili!“ kričí Róži, keď jej pestúni navrhnú návštevu zubára. Môžete si povedať, že ide o obyčajný výbuch zlosti, aký poznajú rodičia takmer každého tínedžera. V živote Ireny a Attilu však od tejto chvíle všetko smeruje k viacnásobnej tragédii.
Naozaj bol začiatkom ich konca tento dobre mienený návrh na ošetrenie nepekného chrupu? Alebo nastal už skôr? Napríklad vtedy, keď ich sociálna pracovníčka varovala, aby si osvojenie Róži, ktorej nikto nepovie inak ako Špina, a jej kamarátky Anity, ešte premysleli?
Inscenácia Špina, ktorú uvádza Činohra SND otvára viaceré témy: bezdetnosť a izoláciu, ktorá s ňou prichádza, extrémizmus aj život na uzavretom vidieku. Neľakajte sa, nejde o slovenský sociálny film, ktorý chce povedať všetko za hodinu a pol. Ide o dobré divadlo, ktoré ukazuje, že všetko spolu súvisí.
Taká sa už narodila
Psychologická poučka vraví, že deti potrebujú najviac lásky vtedy, keď vyzerajú, že si ju vôbec nezaslúžia. Róži a Anita doslova volajú potom, aby ich ľudia mali radi. Bezpodmienečne a také, aké sú. Práve tento druh lásky a prijatia je pre všetky deti tým základným oporným bodom v ďalšom živote. Bez nich sa z ľudí stávajú bludári, nešťastníci, tyrani a extrémisti.
