Aj keď svet s napätím sleduje vojnové divadlo na Ukrajine, pravda je, že sa do hľadiska divadiel postupne vracajú diváci. Korona priškrtila náš hlad po umení. Matej Drlička prežil v ťažkých časoch pandemickej krízy svoj prvý rok riaditeľovania na našej prvej scéne.
Počas roka vo funkcii generálneho riaditeľa SND ste nečelili len koronakrízovým opatreniam, ale aj postupnému odkrývaniu problémov s fungovaním takejto inštitúcie. Čo vás na našom Národnom divadle najviac – nebudem na začiatok negatívny, ale pozitívny – potešilo?
Ján Spišák: Hudba pre mňa nie je koníčkom, ale vášňou Čítajte Pred mojím nástupom do SND som bol skalopevne presvedčený, že táto inštitúcia potrebuje vnútornú reformu. Mal som však logické pochybnosti o ochote samotného SND, teda jeho zamestnancov, prijať nevyhnutnú reformu a spolupracovať na jej realizácii.
Potešilo ma zistenie, že moje obavy boli zbytočne veľké. Vnútri SND je veľmi veľa ľudí, ktorí chápu potrebu zmeny a pomáhajú nám posúvať veci vpred. Základnými predpokladmi na zmenu totiž nie sú iba nový manažment a dobrá spolupráca s ministerstvom kultúry, ale aj zmena v myslení našich kolegýň a kolegov.
Nemusíme hovoriť o tom, že umenie, akékoľvek, nie je (ani nebolo a bojím sa, že ani nebude) na Slovensku prioritou akéhokoľvek ministra financií. Ale nie je škoda, že väčšina financií na divadlo je vlastne len transferom peňazí cez váš účet nie do umenia, ale do chodu budovy divadla, na teplo, elektrinu, údržbu?
Jemne vás poopravím. Vyše 80 percent štátneho príspevku ide na mzdy a odvody. Zvyšných dvadsať ide na energie, údržbu a časť tvorby. O investičných peniazoch potrebných na obnovu technológií, zásadnejšie opravy SND už dlhé roky iba sníva.
Náš aktuálny kapitálový dlh, ktorý sa nahromadil od roku 2007 (otvorenie Novej budovy SND), predstavuje sumu viac ako 20 miliónov eur. V tomto čísle, samozrejme, nie sú započítané výdavky nevyhnutné na rekonštrukciu našej historickej budovy.
Takto to dopadne, keď sa štát priebežne nestará o svoj majetok. Dlhy nezmiznú, akumulujú sa. Na umeleckú tvorbu, ktorá je naším hlavným poslaním, si musíme zarobiť cez vlastné výnosy (vstupenky a prenájmy priestorov).
Preto sú financovanie a finančné riadenie SND jedným z hlavných pilierov našej reformy. Prvý rok systematickej práce a konštruktívnej debaty s naším zriaďovateľom je dôkazom, že naša vízia je správna.
Ako hodnotíte svoj prvý rok? Nemali ste ho ľahký, problém so zatvorením historickej budovy SND, prepúšťanie, konflikt s mestom pre električku, rozhodnutia ministerstva neprispievať na divadlo toľko, koľko by ste chceli a potrebovali... Neľutujete, že ste sa do boja dali?
Prvý rok bol, pochopiteľne, mimoriadne náročný. Divadlo sme prevzali v zlej finančnej situácii a navyše v čase covidovej pandémie. Ale nesťažujem sa, vedeli sme, do čoho ideme. Ten zoznam výziev, ktorý ste menovali, je iba malým výsekom celkového zoznamu rébusov, ktoré riešime.
V akom štádiu sú jednotlivé problémové miesta? Električku developeri presadzujú? Historická budova má stále nejasný osud?
Príprava rekonštrukcie historickej budovy napreduje a momentálne pripravujeme štúdiu uskutočniteľnosti. Náš postup v tejto veci priebežne koordinujeme s krajským pamiatkovým úradom a ministerstvom kultúry. Pred niekoľkými dňami sme sa vrátili z Prahy, kde sme mali veľmi inšpiratívne rokovania s našimi kolegami z Národného divadla Praha.
Oni majú za sebou náročnú, ale úspešnú rekonštrukciu budovy Štátnej opery a teraz sa pripravujú na rekonštrukciu Novej scény. Ich rady sú pre nás veľmi cenné a dohodli sme sa, že s nimi budeme priebežne niektoré otázky konzultovať. Električka v tejto chvíli pre nás nie je témou.
