Len málo fenoménov masovej zábavy výrečnejšie mapuje vývoj a premeny nášho sveta ako filmové interpretácie komiksového Batmana.
Postačí, ak porovnáme snímky Batman (1989) a Batman sa vracia (1992) v réžii Tima Burtona, prípadne aj Navždy Batman (1995) a Batman a Robin (1997) Joela Schumachera s tými najnovšími – Jokerom (2019) Todda Phillipsa a The Batman (2022) Tedda Reevesa.

Pre Burtona bol komiksový hrdina inšpiráciou príznačných bizarných poetických hier, síce temne morbídnych, ale zároveň hravých, hrejivých a vlastne optimistických, ba priam veselých. Rutinér Schumacher potom bez väčších ambícií tvoril ľudovú zábavu na hrane gýča – a tým fenomén načas pochoval. (Dĺžku a smer cesty komiksových adaptácií najlepšie ilustruje fakt, že lotra Riddlera u Schumachera hral Jim Carrey!)
Ak sme Nolanove adaptácie z počiatku tretieho milénia v čase ich premiér chápali ako temné, Philipsove a Reevesove filmy by sme asi ani nedokázali charakterizovať a možno ani prijať. Lenže prešli sme si globálnou hospodárskou krízou, ktorú vyvolala hŕstka amerických gaunerských finančníkov, ktorí sa vyhli trestu i devastačným následkom svojich pyramídových hier, a v konečnom dôsledku na katastrofe ešte zarobili.
Kríza umožnila ústup západnej civilizácie od osvieteneckej racionality smerom k nadvláde prevažne negatívnych emócií „postfaktuálnej doby“, nástup klamárov a populistov, začiatok rozpadu európskej jednoty v podobe brexitu i naštrbenia transatlantickej spolupráce a dôvery počas neblahého prezidentovania Donalda Trumpa.
Prišla globálna epidémia SARS-CoV-2 a prv, ako stihla odznieť, rozpútal šialený plukovník sovietskej tajnej služby, dnes vládca Kremľa, proti susednej krajine ozbrojenú agresiu, ktorá deň čo deň hrozí prerásť do jadrovej katastrofy alebo svetovej vojny. A čo na to Bruce Wayne?
Aj Joker je len človek
Veselý karnevalový Batman Tima Burtona postupne civilnel, vážnel, doslova nám i so svojimi druhmi, spojencami, láskami a protivníkmi ožíval pred očami ako možno neobyčajný človek, no s úplne obyčajnými problémami. Pochopili sme, že i zloduchovia ako Joker alebo Riddler sú len ľudia. Že prešli uveriteľným a pochopiteľným vývojom. A možno sú pre nás dnes pochopiteľnejší ako sám Batman.