Desiateho februára v Nemecku pribudlo 173 374 ľudí infikovaných vírusom SARS-CoV-2. Celkový počet chorých bol 867-tisíc. Pomoc v nemocnici potrebovalo 296 090 pacientov s covidom, z toho 99 214 na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Počas dňa 170 z nich zomrelo. A v Berlíne sa začal „prvý pocovidový“ filmový festival.

Už 72. berlínsky filmový festival bol potvrdením slov o tom, že covid sa neskončí, až keď potlačíme šírenie vírusu a prestanú pribúdať infikovaní i obete, ale vtedy, keď toho bude mať ľudstvo plné zuby a prestane si pandémiu všímať. Nie je to ideálne riešenie, ale napokon – tak to bolo aj so španielskou chrípkou pred sto rokmi.
Po covide cez covid
Po lanskom rozdvojenom ročníku, keď pre poroty, novinárov a odborníkov sa festival konal virtuálne na webe v štandardnom termíne, kým publikum sa do improvizovaných kín pod holým nebom dostalo až cez leto, sa organizátori nevedeli dočkať normálneho klasického festivalu s kinami, divákmi, tlačovými konferenciami a všetkým, čo k tomu patrí.
Sprvu tak i 72. Berlinale pripravovali. Potom prišiel omikron. Organizátori sa však zaťali a rozhodli sa uskutočniť festival za každú cenu. Skrátili ho z desiatich dní na šesť (zvyšné štyri patrili platiacej verejnosti), okresali sprievodné podujatia, medzinárodný filmový trh presunuli na net a na polovicu zredukovali aj počet festivalových filmov – na 256.

Festival zachoval väčšinu hlavných prehliadok i sekcií ako medzinárodná súťaž, Encounters, Panorama, Forum, Generation, Perspektive Deutsches Kino a retrospektívy. Patrične znížil počet kinosál, sedenie v nich upravili šachovnicovo, voľné sedenie pre akreditovaných divákov nahradil systém elektronických rezervácií. Povinné boli rozostupy, rúška, dezinfekcia, ale tiež každodenné antigénové testy.
Bola to pomyselná ruská ruleta, lebo vyhnúť sa kontaktu s omikronom vo veľkomeste počas vrcholiacej vlny a v sychravej zime, ktorá hnala davy ľudí do uzavretých priestorov, nebolo možné.
Práve každodenné testovanie spôsobilo, že účasť zrušilo nielen množstvo novinárov, ale aj tvorcov. Ani ústredná hviezda festivalu Isabelle Huppert nemohla prevziať Čestného Zlatého medveďa za celoživotný prínos, lebo mala pozitívny test.