Tak veľmi chcela, aby niekto nakrútil dokument o slovenskej legende operného spevu tenoristovi Petrovi Dvorskom, až ho napokon sama režírovala aj produkovala.
Moderátorka a teraz už i režisérka IVETA MALACHOVSKÁ hovorí, že si ani neuvedomila, čo to pre neho bude znamenať a ako to ovplyvní jeho život.
Odvahu má v povahe, ako moderátorka je zvyknutá celý život byť na voľnej nohe a byť rukojemníkom tých, čo rozhodujú. Vždy má plán B. Aj dovolenky aj sny si plánuje roky dopredu.
Ako vznikol nápad urobiť dokument o Petrovi Dvorskom?
S manželom sme leteli na Nový Zéland a šestnásť hodín v lietadle sme si krátili pozeraním filmov. Manžel je veľký fanúšik Davida Attenborougha, takže najprv sme si pozreli všetky prírodopisné filmy, potom dokumenty o futbalistoch, spevákoch.
A rozmýšľali sme, že kto zo Slovenska by do tejto zostavy obdivovaných a akceptovaných osobností zapadol. No a to, čím je Messi alebo Ronaldo vo futbale, tým je Peter Dvorský vo svetovej opere.
Najviac ma však nakoplo to, keď som išla okolo billboardu, na ktorom promovali dokumentárny film o MMA bojovníkovi. Vtedy som si povedala, že nová generácia má už iných hrdinov a na tých mojich sa zabúda. A tak som si to zobrala za svoje.
Prečo ste sa rozhodli film nielen produkovať, ale aj režírovať?
Najprv som oslovila svojho kolegu Borisa Bočeva, ktorý je dokumentaristom. S veľkým zanietením som mu začala rozprávať, o čom ten film bude a že teraz prídu fotografie z inscenácie a teraz speváčok, tu chcem ukážku z filmu... on sa na mňa díva a hovorí: Veď ty ma nepotrebuješ, urob si to sama. Veľmi ma v tom podporil.
Podržala ma aj RTVS tým, že som dostala priestor a vstup do archívov. Pretože celé desaťročia života Petra Dvorského už sú zaznamenané inými kolegami, ktorí mali to šťastie, že ho videli spievať v Miláne, v Covent Garden a na rôznych miestach sveta.
Nie je na škodu, keď človeka, o ktorom robíte dokument, príliš obdivujete? Nechýbal vám odstup?
Aby som mala odstup, oslovila som mladého strihača, mladého kameramana, mladého zvukára, ktorí nemohli zažiť Petra Dvorského na vrchole kariéry, keď vypredával športové haly.
Niektorí vedeli, že je spevák, ale to bolo všetko. Až keď ich očaril, začali pátrať. Nemyslím si, že sa z nich stali fanúšikovia opery, ale pre mňa bolo najpodstatnejšie, aby sme Petra Dvorského videli aj očami mladých ľudí. Kládli sme veľký dôraz na úvod filmu, lebo chceme zaujať diváka už v prvej minúte.
Kristína Svarinská: Šíriť zlobu je jednoduchšie ako vidieť pekné veci Čítajte Bude to klasický dokument, alebo sa v ňom objavia aj hrané prvky?
Máme to šťastie, že robíme film o žijúcej legende, nepotrebovali sme nič inscenovať. Našou ambíciou bolo spečatiť stopu, ktorú Peter Dvorský vytvoril.
Myslím, že mu to trochu aj predĺžilo život a nalialo optimizmus do žíl, lebo on už bol z toho nezáujmu a z toho, ako sa svet okolo nás inak vyvíja, unavený a smutný. Možno som si to ani neuvedomovala do týchto dôsledkov, kým som s ním nerobila a nevidela, čo to pre neho znamená.
O Dvorskom sa hovorilo, že má úžasný slnečný tenor, ale že si ho pokazil zlou speváckou technikou. Hovoríte vo filme aj o takýchto nie úplne lichotivých legendách, ktoré okolo neho vznikali?
