Autorka je PR manažérka SND
Nasledujúce opísané príbehy sa naozaj stali. Delí ich síce viac ako 250 rokov, no spája ich rovnaké šialenstvo, fanatizmus, účelová manipulácia a kolektívna hystéria, pričom na konci stoja nevinné obete.
Sú tichým, no smutným dôkazom toho, že ľudstvo sa nikdy nedokázalo poučiť z vlastnej histórie, že priveľa moci spôsobuje šialenstvo a že hlúposť je najdlhšie zabíjajúcou chorobou v dejinách ľudstva, na ktorú nikdy nebude existovať liek.
Zbystrite pozornosť, začína sa hon na čarodejnice.
Americký lov bosoriek
Vráťme sa teda v histórii späť do roku 1692, do obdobia krátko pred koncom zimy v novoanglickom puritánskom mestečku Salem v štáte Massachusetts. Betty, dcéra miestneho reverenda Samuela Parrisa, jedného dňa ochorela. Zavolali k nej lekára, no ten sa nad zvláštnymi príznakmi choroby nestačil čudovať. Nič také dovtedy vo svojej praxi nevidel.
Susedia si ihneď začali šuškať, že Betty uriekla reverendova slúžka čiernej pleti – Tituba. Historky o bosoráctve sa začali malým mestečkom šíriť obrovskou rýchlosťou a naberali na intenzite.

Zrazu sa príznaky zvláštnej choroby začali prejavovať aj u iných dievčat v meste. Vydávali čudné zvuky, v záchvatoch hnevu hádzali okolo seba vecami, zaliezali pod postele, kričali, meraveli a sťažovali sa na bolesť, akoby ich niekto bodal ihlami.
Lekár bol bezmocný. Toto veru nemôže byť normálna choroba, hovoril si. Keď sa problémy stupňovali, vyhlásil, že ťažkosti dievčat majú nadprirodzený pôvod a že sú posadnuté diablom. Bigotnému puritánskemu obyvateľstvu viac nebolo treba.
Príznaky pobosorovanosti spozoroval každý obyvateľ Salemu, ktorému sa pokazilo maslo alebo mu uhynul dobytok. Za všetko boli zrazu zodpovedné bosorky spriahnuté s diablom. Vlna hystérie vyvolala davové šialenstvo, ktoré viedlo k absurdnému, iracionálnemu lovu čarodejníc.
A hoci v Európe cirkevná inkvizícia za celé stáročia upálila tisíce nevinných žien, hádam ani jeden proces nevyvolal toľko záujmu ako neslávne známe súdne procesy so salemskými bosorkami.
Nik sa totiž nezaoberal tým, či si posadnuté dievčatá svoju posadnutosť nevymýšľajú, súd s plnou vážnosťou považoval ich svedectvá o tom, že ich prenasledujú duchovia, do ktorých sa bosorky dokážu prevteliť, za hodnoverné.
Pred súdom sa ocitol každý, na koho ukázali. Nezáležalo na tom, či sú to ženy alebo muži. Dôkazom o vine bosoriek a bosorákov malo byť, že v ich prítomnosti sa žalobkyne v súdnej sieni zmietali vo veľkolepej ukážke kŕčov, skrútení, kriku a zvíjania sa.
Stačí sa ospravedlniť?
Prvú odsúdenú salemskú bosorku popravili v júni toho istého roka a do septembra popravili osemnásť ďalších. Iní obvinení zomreli vo väzení na následky mučenia a zlého zaobchádzania.
Obvinenia pribúdali, zrazu takmer každý obyvateľ Salemu čelil podozreniam, obvineniam alebo čakal na rozsudok.