Naratív Vladimira Putina o tom, že Rusko napadlo Ukrajinu, aby oslobodilo utláčaný ľud spod nadvlády „gangu drogovo závislých a neonacistov“ má úspech – najmä v Rusku. Zároveň sa ním snaží umlčať všetky hlasy, ktoré rozprávajú iný príbeh. Je toto ozajstné bojisko? Príbehy? A akú úlohu zohráva fikcia, keď pravda už dávno padla v boji?
V roku 2015 odvysielala nórska televízia prvú sériu seriálu Okupácia. Zobrazuje ruskú okupáciu Nórska, čo je fakt, ktorý Európska únia a Spojené štáty viac-menej potichu tolerujú v rámci toho, aby sa mohli opätovne otvoriť závody na ťažbu ropy, ktoré onoho času zatvorila zelená nórska vláda.
Branislav Gröhling: Nepotrebujeme povinnú, ale odporúčanú literatúru Čítajte Keď som pracoval na námete tohto seriálu, chcel som sa zamerať najmä na morálne dilemy a rozhodnutia, ktorým musia čeliť obyčajní ľudia, keď sa ocitnú v extrémnych situáciách – v podstate ide o vedomú paralelu so situáciou, v ktorej sa nachádzali naši rodičia a starí rodičia počas nemeckej okupácie Nórska v rokoch 1940 – 1945.
Politické manévrovanie medzi menšou krajinou, mocným susedom a zvyškom vládnucich svetových krajín, balansovanie medzi jednoznačnými politickými princípmi a ekonomickými záujmami, ako aj úvahy o vlastnej bezpečnosti, boli len jednou časťou toho, ako som uvažoval.
Bol som presvedčený, že všetkým bude jasné, že cieľom fiktívneho sveta v seriáli Okupácia je nezovšeobecňovať Rusko – veď ani Steven Spielberg nevyslovil žiadne závery o veľkých bielych žralokoch vo filme Čeľuste. Napriek tomu však ruské úrady mali k seriálu výhrady.
Viačeslav Pavlovskij, ruský veľvyslanec v Nórsku, povedal pre ruskú tlačovú agentúru TASS, že „je rozhodne poľutovaniahodné, že v roku, keď sa oslavuje 70. výročie víťazstva v druhej svetovej vojne, autori scenára zjavne zabudli na hrdinské činy sovietskej armády pri oslobodzovaní severného Nórska od nacistických okupantov. Namiesto toho pokračujú v studenej vojne a rozhodli sa vydesiť nórskych divákov neexistujúcou hrozbou z východu“.
Je možné, že veľvyslanec mal pocit, že seriál brnká na citlivú strunu, keďže rok predtým Rusko anektovalo Krym, čím sa postavilo do úlohy globálneho nepriateľa na svetovej politickej scéne, no neuvedomil si, že produkcia filmu sa začala dávno predtým, než došlo k anexii. Prečo však prišla taká zúrivá reakcia, keď seriál bol jednoznačne fiktívnym príbehom, a Rusi v ňom dokonca ani raz neboli zobrazovaní ako partia „zlých chlapcov“?
Fakty vs. propaganda
Odpoveď je možno takáto: v časoch, keď je pravda znehodnotená falošnými správami a propagandou, keď si ľudia volia vodcov skôr na základe emócií než zásluh či politických názorov, fakty už nemajú takú váhu ako kedysi.
