Francúzske slovo résilience pravdepodobne neviem poňať v celej jeho hĺbke a šírke. Napriek tomu sa ho občas skúšam opatrne použiť. Na svojich písmenových pleciach toho nesie veľmi veľa. Zodpovednosť, nádej, výdrž, odolávanie, bolesť. V mojom ponímaní je to odrazenie sa od bolesti, vo svojej sémantike má toho asi oveľa viac.
Pozdravy zo sveta Čítajte Slovo som prvýkrát počula od 92-ročného pána, s ktorým sme sa v parku stretávali pri rannom behu. Bol maďarského pôvodu, o oboch rodičov prišiel v koncentračnom tábore v Auschwitzi. Prišli celá rodina konvojom, ktorý išiel rovno do plynu, ale rodičia stihli obom deťom nakázať utiecť.
Hoci sa to chlapcom podarilo, jeden z nich po rokoch spáchal samovraždu, spomienka na to, ako tam rodičov nechali, sa stala nezvládnuteľnou. François svoju životnú skúsenosť označil slovom résilience a vysvetlil mi, že znamená vedieť sa v živote odraziť aj z toho najhlbšieho dna.
Kamene rozprávajú
Slovo résilience použila aj spisovateľka Clara Dupont-Monod, keď hovorila o téme svojej knihy S’adapter (Prispôsobiť sa), ktorá v roku 2021 získala dve prestížne literárne ceny, Prix Femina a Prix Goncourt des Lycéens.
To, že ide o osobnú skúsenosť, z dobre napísaného príbehu cítiť. Keď zdravotne oslabené dieťa v jej rodine zomrelo, Clara si dala sľub, že po ňom zanechá stopu. Novinárka, autorka historických románov z obdobia stredoveku potrebovala niekoľko rokov, kým sa rozhodla vyniesť na svetlo osobnú skúsenosť s „neprispôsobivým“ dieťaťom v rodine. Druhé riziko, pre ktoré sa autorka rozhodla, bolo zveriť rozprávanie kameňom na starom dvore vo francúzskom pohorí Cévennes.
(zdroj: Foto - Archív SME)Táto bytosť sa nikdy nič nenaučí, a práve preto naučí veľa druhých.
V Cévennes sa stavajú múriky a múry zo suchých kameňov, ktoré nedržia spolu vďaka cementu, ale vďaka tomu, že sú tvarom prispôsobené jeden druhému a navzájom sa podopierajú. Ich stabilita je v súdržnosti. Takto postavený kamenný múr z rodného kraja v Cévennes je pre Claru Dupont-Monodovú definíciou súrodenectva.
Fungujúc paralelne popri sebe, rodinné plecia sa stále dotýkajú, vedia, že keď sa jeden začne rútiť, ten vedľajší záchvev zachytí, podrží ho, nenechá ho prepadnúť sa. Možno práve vďaka oslabenému kameňu, ktorý by sa mohol v istej chvíli zosunúť, drží aj ten, čo sa tvári, že je uložený pevne. Ako celok sa nedá rozlíšiť, ktorý je silnejší a ktorý slabší.
