Spôsob, akým sa malý Prešporok pred sto rokmi začal premieňať na Bratislavu – moderné centrum krajiny – je aj dnes poučný. Stále je nevyhnutná kombinácia tvorivej energie, otvorenosti pre nové nápady a osvietených nositeľov zmeny.
Medzivojnové prebúdzanie mesta
Tvár Bratislavy je problematická a pokazená necitlivými zásahmi. V konkurencii blízkych metropol sa trápi s vlastnými komplexmi. A kompliment „krásavica na Dunaji“ na mnohých jej návštevníkov a obyvateľov pôsobí viac ako nepodarený sarkazmus.

Návrat do medzivojnového obdobia, keď sa rodila moderná Bratislava, mnohých v dobrom prekvapí. Mesto sa v tomto období rozvíjalo naozaj dynamicky.
Autori knihy nechcú šokovať novými výkladmi. Viac sa snažia pre čitateľa vybrať vhodný a zaujímavý obsah z dobových dokumentov a pretriediť už známe poznatky. Všímajú si hlavné „ohniská mesta. Pozornosť venujú bývaniu v centre i na periférii a domom v nových štvrtiach nad mestom. Okrem bývania dokumentujú vznik nových firiem, ale aj oddychovej zóny.

Moderná Bratislava mala čo dobiehať. Väčšina technických vymožeností si v nej našla miesto s oneskorením. Mestské električky začali premávať v roku 1890 a domácnosti si zasvietili elektrinou až v roku 1902. V roku 1906 si obyvatelia Prešporku zvykali na luxus splachovacích záchodov, lebo bola dobudovaná kanalizácia.
Prvá svetová vojna znamenala koniec starej monarchie. S novým štátom prišli aj inovácie, ktoré radikálne zmenili architektúru a stavebníctvo (elektrické miešačky, výťahy, žeriavy). Oceľovobetónové konštrukcie zrýchlili a zlacnili stavby, ale umožnili stavať aj dovtedy nevídané budovy. Vďaka priemyselnej výrobe skla bolo zrazu možné vyrábať veľké sklené platne, a tak sa stavby presvetlili. Interiéry sa prepojili s vonkajším svetom. Byty, kancelárie aj továrenské haly zalial slnečný svit.
Pozitívne prúdy Bratislavy
Hľadanie architektonického štýlu pre novú Bratislavu nebolo jednoduché. Maďarská architektúra z prelomu storočí bola už nemoderná.