V revolučných dňoch na jar 1848 sa na koňoch preháňal s kamarátom pod pirátskymi vlajkami, dobovým jazykom pod vlajkami "s umrlčími lebkami". Po dedinách na Honte, Príbelciach a Plachtinciach, búril proti pánom, dal vyzváňať na zvonoch, volal po slobode a pálil dereše a urbárske knihy, v noci strieľal do panských dvorov. Ozajstná rebélia.
Lapili ho, uväznili, potom vyvliekli k zvonici a v slučke vytiahli na trám. Kým sa však udusil, zvesili ho, potom znova vytiahli a znova zvesili. Na výstrahu, ako dopadne každý rebel.
Podľa zistení popredného historika Daniela Rapanta ho následne previezli do väzenia v Pešti, mučili a pod šibenicou mu prečítali rozsudok smrti, zrušili ho v poslednej chvíli. Zážitky boli také strašné, že hoci mal len 26 rokov, ošedivel a do smrti sa bál pre vidiny spávať potme, v izbe vždy musela horieť svieca.
