V revolučných dňoch na jar 1848 sa na koňoch preháňal s kamarátom pod pirátskymi vlajkami, dobovým jazykom pod vlajkami "s umrlčími lebkami". Po dedinách na Honte, Príbelciach a Plachtinciach, búril proti pánom, dal vyzváňať na zvonoch, volal po slobode a pálil dereše a urbárske knihy, v noci strieľal do panských dvorov. Ozajstná rebélia.
Lapili ho, uväznili, potom vyvliekli k zvonici a v slučke vytiahli na trám. Kým sa však udusil, zvesili ho, potom znova vytiahli a znova zvesili. Na výstrahu, ako dopadne každý rebel.
Podľa zistení popredného historika Daniela Rapanta ho následne previezli do väzenia v Pešti, mučili a pod šibenicou mu prečítali rozsudok smrti, zrušili ho v poslednej chvíli. Zážitky boli také strašné, že hoci mal len 26 rokov, ošedivel a do smrti sa bál pre vidiny spávať potme, v izbe vždy musela horieť svieca.
Tým rebelom bol Janko Kráľ. Autentický bol ako rebel aj ako básnik. Najtalentovanejší spomedzi štúrovcov písal rozorvané verše, ktoré prežili svoju dobu a oslovujú aj v 21. storočí.
Rozruch budil Divný Janko už počas života, záhady zostávajú aj dlho po jeho smrti. Spoločnosť si ho začala vážiť prineskoro, zneužívali ho totalitné režimy, nemáme jeho fotografiu ani jeho hrob. Zostali len otázniky a básne.
Zneužitý fašistami aj komunistami
Bolože to divadlo, ktoré pripravili na nedeľu 3. novembra 1940 v Zlatých Moravciach. Na námestí bolo plno ľudu, z tribúny rečnil minister vnútra Alexander Mach, pod tribúnou stálo nákladné auto s kanónovou lafetou, na nej ležala rakva s kvetmi a vence na ňu položili aj najvyšší činitelia vojnového režimu.
"Uskutočňujeme program Janka Kráľa a ostatných revolucionárov," rečnil Mach. "My sme sa nedali pomýliť. Čo hlásal Janko Kráľ a Štúr, čo hlásal Hlinka a Rázus, to sme uskutočnili. Revolúcia Janka Kráľa trvá ďalej. Len národný socializmus zaručuje slovenské víťazstvo."
Bolo krátko po takzvaných salzburských rokovaniach, na ktoré si Adolf Hitler povolal slovenských kolaborantov a ich výsledkom bola zostrená nacifikácia verejného života na Slovensku. V denníku Gardista obhajovali fašistickú revolúciu a na propagandu primknutia k tretej ríši zneužili básnika, ktorý sa už nemohol brániť.
O podvod s pozostatkami Janka Kráľa v Zlatých Moravciach sa postaral vtedajší pronacistický tajomník Matice slovenskej, autor článkov ako "Vďační Adolfovi Hitlerovi", Stanislav Mečiar. Pár dní predtým na tunajšom cintoríne vykopali zo zeme kosti neznámej mŕtvoly. Nenašli žiadny dôkaz, že by mala byť telom básnika. Chýbal pipasár a fajka, ktorú básnikovi preukázateľne vložili do rakvy, ba mŕtvola mala pri sebe ruženec, čo je absurdné u evanjelika, ktorým bol Janko Kráľ.
“Písal romantickú poéziu par excellence, ktorá obsahuje všetko to nové, krásne, ale aj temné, drsné a nebezpečné, čo romantizmus znamenal. Jeho dielo možno láka práve tým, že uniká. Trápi ho napätie medzi túžbou po čine a nemožnosťou konania - tento konflikt je blízky aj súčasnému človeku, ktorý naráža na neriešiteľné problémy.
„
Tieto cudzie, anonymné kosti previezli za hajlovania členov Hlinkovej gardy na námestie a stade putovali na Národný cintorín v Martine. Podľa dokumentu uloženého v Štátnom archíve v Žiline so sídlom v Bytči, sprevádzali gardisti prevoz celým Slovenskom hajlovaním a okresný veliteľ Hlinkovej gardy v Martine Cyril Bodický im nariaďoval, aby takto zdravili "nastúpení na stanovišti pri obci pozdĺž štátnej hradskej".
Falošný "objav" z tejto frašky leží na Národnom cintoríne dodnes: kosti neznámeho neboráka sú označené ako hrob Janka Kráľa a Pamiatkový úrad ho eviduje ako národnú kultúrnu pamiatku.
Žil krátko, tvoril vášnivo, zomrel tragicky. Aj po smrti vyvoláva vášne Čítajte Tak ako básnika zneužívali vo fašistickom režime, zneužívali ho aj v komunistickom. To už z neho pre zmenu vyrábala propaganda komunistu a ideologického triedneho bojovníka. Ladislav Novomeský zdôrazňoval, že "hlásal poriadky bez panskej vlády, bez šľachty", ďalší súdruhovia zveličovali jeho údajne biedne pomery, v akých živoril s rodinou a vykresľovali ho ako zbedačenú obeť feudalizmu.
"Janko Kráľ videl skôr ako jeho súčasníci prehnitosť kapitalizmu i obludné príznaky buržoáznych vzťahov," dozvedali sa napríklad čitatelia knihy Poézia štúrovcov v roku 1955. Hajlujúcich gardistov vystriedali nastúpení pionieri, ktorí povinne recitovali jeho básne.
Naša znalosť originálneho básnika sa však dodnes obmedzuje na zopár známych veršov, takmer nikto nepozná jeho umelecké dielo a prežívajú len legendy aj naslovovzaté výmysly.
Život v Zlatých Moravciach
Z bytu v Zlatých Moravciach, hneď poniže námestia, kde Janko Kráľ býval s rodinou, to mal do obľúbenej krčmičky sotva pár krokov. Rovno cez ulicu od krčmy stojí dom, v ktorom býval s manželkou a deťmi až do náhlej smrti v máji 1876.
Janko Kráľ na grafike Vincenta Hložníka z roku 1950. (zdroj: Oravská galéria v Dolnom Kubíne)Vedľajšie domy už dávno padli za obeť modernej výstavbe. Na dome stojí síce pamätná tabuľa, no pamätná izba, ktorú tu kedysi zriadili, je už roky zatvorená, odkedy dom získal v reštitúcii pôvodný majiteľ. V prednej izbe mal básnik svoju advokátsku kanceláriu, vzadu bývala rodina.
O tom, že tunajší advokát je kvalitný slovenský básnik, nevedel za jeho života v meste prakticky nik. Kedysi rebeloval proti starým poriadkom a vydal viacero básní, ale odvtedy už prešli roky.
Je Jozef Cíger Hronský ďalším slovenským kostlivcom v skrini? Čítajte Nové verše, až na vzácne výnimky, už nepísal, a keď ho požiadali z nejakej redakcie, poslal im staršie verše, ktoré vysúkal popamäti. Jeho tvorivé obdobie spadá do rokov mladosti, revolučných ideálov a vytúženej slobody.
"Janko Kráľ má teraz 200. výročie narodenia, ale súčasne je to aj 160. výročie, odkedy prišiel do Zlatých Moraviec," hovorí Marián Tomajko.
Znalec tunajšej histórie chrlí jednu informáciu za druhou, spoločne obchádzame lokality spojené so životom Janka Kráľa, kráčame po uličkách, ktorými každodenne chodieval. Cestou na námestie isto išiel okolo zasadeného platana, z ktorého medzičasom vyrástol nádherný veľký strom s vekom vyše 150 rokov.
Symbolický hrob na cintoríne v Zlatých Moravciach. (zdroj: Jozef Jakubčo)"Zlaté Moravce boli vtedy sídlom Tekovskej župy a Janko Kráľ tu najprv pôsobil ako sirotský sudca, teda mal na starosti siroty v sirotinci v Topoľčiankach," hovorí Tomajko.
"Mal povesť prísneho človeka a poukazoval na problémy v sirotinci, kde siroty žili biedne, hrozil z toho škandál. Neskôr sa za to Kráľovi pomstili, keď ho nový župan predčasne suspendoval, bola to krivda a nespravodlivosť. Pritom on nemal problém s Maďarmi a Nemcami, mal problém s maďarónmi a prezliekačmi kabátov, ktorých vždy dosť bolo aj bude." Vravieval, že takým záleží len na plnej miske a válove a je im jedno, kto nakydá. Neskôr si založil advokátsku kanceláriu, ale vraj chudobným odpúšťal platbu. "Vyskakovať si zrejme nemohli, ale že by trpeli biedu, to je absurdné. Bol župným úradníkom, rád sa zhováral so sedliakmi, ale ako vzdelaný človek ovládajúci viacero jazykov sa stretával s miestnou honoráciou, nebol to žiadny niktoš," vysvetľuje Tomajko.
Janko Kráľ chodil aj do blízkeho kasína na poschodí. Mal rád víno a cigánsku kapelu, prípadne im hrala vtedajšia novinka, hrací stroj až z Berlína. Dodnes ho majú v tunajšom múzeu, expozitúre Ponitrianskeho múzea, ktoré sídli v barokovom kaštieli na námestí.
"Hrací stroj je dodnes funkčný," podotýka pyšne riaditeľka Patrícia Žáčiková, zatočí kľukou a púšťa hudbu. "Hádzali sa doň mince a zvončeky vydávali melódiu vďaka plechovej platni, do ktorej bol dierovaním vytvorený zvukový záznam."
Keď Thomas Mann utekal pred Hitlerom, pomohlo Československo Čítajte V múzeu majú aj zbierku fajok, ktorá by isto potešila básnika, náruživého fajčiara. Pipasár mal vraj ustavične v ruke a halil ho oblak dymu. Aj preto mu okrem evanjelického spevníka vložili do rakvy obľúbenú fajku s pipasárom.
Tých 54 rokov, ktoré prežil, sa dodnes spája s mnohými otáznikmi.
Samé otázniky
Prvý otáznik je už pri jeho narodení pred 200 rokmi, 24. apríla 1822. V rodnom Liptovskom Mikuláši sa nachádza pamätná tabuľa na takzvanom dome Trnovských, podľa ktorej budúci básnik prišiel na svet práve tu. Osadili ju tu v roku 1924, no podľa tunajšieho archivára Petra Víteka bez dôkazov.
"Podľa pamätnej tabule sa Janko Kráľ narodil v zadnom dome vo dvore tohto domu. Neboli na to absolútne žiadne dôkazy. Existovali ešte ďalšie možnosti, kde sa básnik narodil, ale sú rovnako veľmi nepravdepodobné," hovorí.
"Podľa výskumu historického centra Liptovského Mikuláša som vyslovil domnienku, že Janko Kráľ sa narodil najpravdepodobnejšie v jednom z bytov pre mäsiarskych majstrov, ktoré sa nachádzali vo východnom rohu mikulášskeho námestia. Súčasný dom, ktorý stojí na tomto mieste, je od základov prestavaný na pôvodnom pôdoryse."
Archivár Vítek spracoval aj rodostrom rodiny Kráľovcov doplnený o nové informácie. Biele miesta však zostávajú pri básnikovom detstve aj jeho formovaní: s prísnym otcom mal komplikovaný vzťah a jediný, komu kedy adresoval ľúbostné verše, bola matka.
Prostredný básnikov syn Mladen. (zdroj: Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši )"Otec bol mäsiar a vraj hrubej povahy, často sa vŕšil na deťoch a manželke. Keď otec zomrel, Janko Kráľ mu neprišiel ani na pohreb. Súrodenci ho navyše pripravili o dedičstvo a odvtedy vyhlasoval, že jeho príbuzenstvo nestojí za nič, do rodiska sa už nikdy nevrátil. Pravdepodobne v spojení protikladných vlastností Kráľových rodičov môžeme hľadať príčinu jeho čudáckej, vznetlivej, buričskej a zároveň samotárskej osobnosti s melancholickými sklonmi, pre ktorú ho nazvali Divným Jankom," hovorí Katarína Verešová z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. V tomto múzeu opatrujú nábytok, ktorý Kráľovci používali ešte v Zlatých Moravciach a dozvedáme sa, že teraz pri príležitosti okrúhleho výročia básnikovho narodenia reinštalovali expozíciu.
