„Všetci máme umierania plná zuby. Hlavne toho nenáležitého. Revolúcie, popravy, vojny...“ povzdychne si na javisku postava Smrti. Aj ona vyzerá z tejto ľudskej nadpráce poriadne unavená.
Je to postava, ktorá zaujme už na prvý pohľad. V jej podobe totiž nie je žiadne klišé. Nie je to ani zubatá, ani mladá krásna žena v červených šatách.
Smrť je postarší a trochu otrávený sprievodca v kaštieli Strážky, kde Margita Czóbelová žila, tvorila a najmä prečkávala. Kde tu upozorní na vystavený exponát, inokedy poukáže na historickú paralelu, občas si neodpustí uštipačnú poznámku na niektorého z návštevníkov kaštieľa. Môže si to dovoliť, pretože on už videl kadečo.
Režisér Ondrej Spišák si pre inscenáciu Posledná barónka, ktorú uviedlo Divadlo Astorka Korzo ’90, lepšieho rozprávača vytvoriť nemohol. Príbeh života Margity Czóbelovej je naozaj ako prechádzka históriou.
Zabudnutý klenot Spiša
Barónka Margita Czóbelová bola obdivuhodná osobnosť. Jej význam ďaleko presahuje spišský región, ktorý jej predkovia niekoľko storočí kultivovali. Bola neterou maliara Ladislava Mednyánszkeho, sama výborná maliarka a ilustrátorka, športovkyňa, žena stojaca s nohami na zemi, znalkyňa umenia aj ľudí.
